“Používa výrazy ako kiskoidi, presstitúti, fašistickí liberáli a číta konšpiračné weby”: Na Slovensku vyšla brožúrka pre učiteľov, ktorá im napovie, ako môžu v triede rozpoznať extrémistického žiaka

Bratislava 10. januára 2019 (HSP/Foto: Screenshot slovaksecurity.org)

Mimovládna organizácia Slovenský inštitút pre bezpečnostnú politiku, platená zo zahraničia, v spolupráci s ministerstvom zahraničných vecí vydala príručku pre učiteľov, kde ukazuje, ako treba rozpoznať extrémistov medzi žiakmi, ako bojovať proti takzvaným dezinformáciám a ako indoktrinovať žiakov, aby mali pozitívny vzťah k migrácii

Nedávno sme informovali o príručke, ktorá vyšla v Nemecku a ktorej cieľom je rozpoznať už medzi škôlkarmi deti z extrémistických rodín. Poznávacím znamením majú byť u dievčat vrkoče a sukne, u chlapcov nezavalité, vyšportované postavy a u oboch týchto pohlaví skôr bezproblémovosť, tichosť v kolektíve. (Viac TU).

Zdá sa, že rovnaká ideológia sa nevyhla ani Slovensku.

Protislovenské konanie ministra zahraničných vecí a európskych záležitosti, Miroslava Lajčáka sme mohli pozorovať pri jeho presadzovaní nebezpečného paktu OSN o migrácii, ktorý našťastie vláda nakoniec odmietla.

Tentokrát však ministerstvo pod jeho gesciou v spolupráci s mimovládkou SSPI udrelo na deti v školských laviciach. Príručka, ktorú vypracovali rôzni liberálni aktivisti nesie názov “Učitelia proti dezinformáciám 2.”

Prvá časť tejto príručky sa zrejme minula účinku, a tak mimovládkari a MZV vyšli s druhým číslom tejto propagandistickej príručky.

Príručka sa rozdeľuje do piatich sekcií :

1.Migrácia, mýty a skutočnosť

2. Mýty a fakty o kauze Skripaľ

3. Radikalizácia mládeže a čo s ňou môžu robiť učitelia

4. Ako zvládnuť diskusie o extrémizme. Komunikačné rady a metodické návody pre učiteľov

5. Vigilanti – Samozvaní strážcovia poriadku a polovojenské skupiny na Slovensku

Takže poďme si to rozobrať po poriadku.

Migrácia a vraj mýty a rafinovane podaná skutočnosť

Sekciu o migrácii  vypracovala Zuzana Vatraľová, vedúca úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM).

V úvode píše ako migrácia pre Slovensko nie je žiadny problém. Tvrdí, že považovať migrantov za hrozbu je extrémizmus a sú to len predsudky. Následne definuje jednotlivé pojmy, čo je to migrant, utečenec, azylant a podobne.

Na mušku si tiež zobrala údajné mýty o migrantoch. Prvý mýtus je podľa nej to, že migrantov je veľa. Síce priznáva, že ich je v celom svete až 250 miliónov, no vzhľadom k celkovému počtu obyvateľov planéty je to vraj málo.

Ďalším mýtom je podľa Vatraľovej to, že migranti sú ekonomickou záťažou pre štátny rozpočet. Argumentuje tým, že na Slovensku sú poväčšine migranti z iných krajín EÚ a v drvivej väčšine sú slušní a pracovití. No samozrejme, len akosi zrejme náhodne prehliadla fakt, odporcovia migrácie poukazujú hlavne na migrantov z Afriky a Ázie, ktorí majú dosť odlišné pracovné návyky než Európania.

Za pozastavenie stojí aj jej ďalší údajný mýtus, že imigranti zvyšujú kriminalitu. Znova hovorí o Slovensku a píše, že tu páchajú imigranti málo trestných činov, lebo v roku 2017 českí imigranti tu spáchali len 309 trestných činov a Ukrajinci len 199.

Znova je to zavádzanie. Nikto nehovorí že Európski imigranti zvyšujú trestnú činnosť. Pani Vatraľová by sa mala pozrieť na štatistiky v krajinách západnej Európy, kde si pustili imigrantov z nekompatibilných kultúr a tam to sú omnoho vyššie čísla kriminality.

Na záver autorka uvádza typické slniečkárske frázy ako napríklad, že migrácia je ekonomicky prospešná a umožňuje krajinám rásť a rozvíjať sa.

Skripaľovci

Druhou sekciou je kauza Skripaľ. Vypracoval ju nikto iný ako najznámejší slovenský rusofób Jaroslav Naď, v súčasnosti aj politik za stranu OĽaNO.

V podstate len opakuje oficiálnu propagandu Veľkej Británie, ktorá viní Rusko z otravy dvojitého agenta Sergeja Skripaľa, no nepredložila doposiaľ žiadne vieryhodné dôkazy.

Trojzónová radikalizácia mládeže

Tretia sekcia, sa venuje tomu, ako majú učitelia riešiť údajnú radikalizáciu mládeže. Najprv si ich majú rozdeliť do troch zón. Prvá -“zelená zóna” – ide o žiakov, ktorí nevykazujú žiadne znaky radikalizácie.

Druhá – “žltá zóna” znamená, že mladý človek začína vykazovať isté znaky radikalizácie . Tu musia učitelia vykonať sekundárnu prevenciu a to individuálne rozhovory s daným jedincom.

Tretia -” červená zóna” je najhoršia. V nej je jednotlivec vtedy ak je už členom nejakej extrémistickej skupiny. Tam už treba zavolať na žiaka políciu,aby konala v trestnoprávnej rovine.

Ako spoznať žiaka-extrémistu podľa krokov Ireny Biháriovej (Progresívne Slovensko)

Štvrtou, najšokujúcejšou sekciou, je ako zvládnuť diskusie o extrémizme . Komunikačné rady a metodické návody pre učiteľov. Vypracovala ju známa mimovládkarka Irena Biháriová, tohto času už aj politička v strane Progresívne Slovensko.

Biháriová okrem iného v tejto sekcii vysvetľuje učiteľom ako rozpoznať “extrémistických žiakov” :

” – ide najmä o postoj k Rómom (ale aj k ostatným menšinám), ktorý vykazuje výraznú neznášanlivosť alebo ak žiak pri argumentovaní používa rétoriku extrémnej pravice.

– žiak naznačuje kritiku demokracie. Hovorí o nje ako o nefunkčnom či nespravodlivom systéme, viac či menej opatrne formuluje požiadavku na zmenu systému

– spochybňuje verifikované javy a medicínske postupy

– formuluje presvedčenie , že sa niekto cieľavedome pokúša manipulovať spoločnosť

– Pri písomných prácach sa odvoláva na pochybné zdroje a konšpiračné weby. Biháriová pripomína, že ich zoznam je pravidelne aktualizovaný na web stránke konspiratori.sk 

– niekedy má svojský slovník typický pre prostredie konšpiračných komunít, ktorým označuje kritizované javy “presstitúti, židobankstri, fašistickí liberáli, ekonomický fašizmus, kiskoidi a pod.”

Trochu si to rozoberme. Takže podľa pani Biháriovej je extrémizmom to, že si niekto dovolí kritizovať demokraciu. Akoby demokracia nemala žiadne chyby a teda nemôže ju nikto kritizovať.

Ďalej je extrémista ten kto si myslí, že sa niekto pokúša manipulovať spoločnosť. No komické na tom, je to, že aj táto propagandistická príručka, sa snaží manipulovať spoločnosť, konkrétne žiakov na školách.

Čo je však komické úplne najviac, Biháriová považuje za extrémistu aj človeka, ktorý číta “konšpiračné weby”, teda alternatívne resp. nezávislé noviny a odvoláva sa  na web Juraja Smatanu konspiratori.sk, kde je ich zoznam.

Čiže každý musí povinne čítať mainstreamové médiá, ktoré často šíria lži a západnú propagandu, lebo inak bude daný jedinec nazvaný extrémistom.

A čerešnička na záver, extrémistom je aj ten, kto používa výrazy ako “presstitúti, či kiskoidi .”To ani nepotrebuje komentár.

V podstate, keď to zhrnieme, podľa Biháriovej je extrémistom každý, kto ešte nie je indoktrinovaný liberálnou propagandou a kto nepoužíva politicky korektný slovník.

Nebezpeční strážcovia poriadku

Piatu sekciu Vigilanti – Samozvaní strážcovia poriadku a polovojenské skupiny na Slovensku opäť vypracovala “progresívna” Irena Biháriová. V podstate píše o tom, že akceptovateľné sú len hliadky, ktoré sú podporené štátom, alebo obcou. Skupiny ako Slovenskí branci,Vzdor Kysuce, alebo Kotlebove hliadky sú podľa nej nebezpečné.

Je poľutovaniahodné, že ministerstvo zahraničných vecí na čele s Miroslavom Lajčákom míňa peniaze daňových poplatníkov na takéto propagandistické príručky, ktoré majú za cieľ indoktrínovať slovenské deti liberálnou propagandou.

Je preto dôležité, aby žiaci, ak uvidia nejaké náznaky u svojich učiteľov, že sa pokúšajú o túto  indoktrináciu ,  nahlásili túto skutočnosť svojim rodičom. Tí sa môžu následne sťažovať u riaditeľa školy , aby vykonal u daného učiteľa nápravu. V krajom prípade je možné dieťa preložiť na inú školu. Len tak môžu uchrániť svoje deti od tejto nebezpečnej liberálnej propagandy.

Celú príručku si môžete prečítať TU.

Samuel Gdovin