Bratislava 17. marca 2018 (HSP/Foto:TASR-Radovan Stoklasa)
Po týždni sa opäť zišli ľudia na námestia slovenských miest, aby demonštrovali. Pred týždňom sa najviac skandovalo, aby Fico a Kaliňák odstúpili. Teraz organizátori tvrdia, že ich požiadavky neboli úplne splnené a hlavným bodom sa stala požiadavka na predčasné voľby.
Odstúpenie ministra Roberta Kaliňáka a premiéra Roberta Fica nestačí, charakter štátu to nemení. Preto chcú organizátori v protestoch pokračovať až dovtedy, kým nebudú splnené všetky ich požiadavky. Podľa nich je toto jedinečná šanca vrátiť dôveru ľudí v štát.
Hlavný organizátor zhromaždení Peter Nagy oznámil dve požiadavky, ktoré musia byť splnené, inak sa zhromaždenia budú opakovať. Prvou je nezávislé vyšetrenie vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej za účasti medzinárodných expertov a prešetrenie káuz, o ktorých Kuciak písal. Druhou požiadavkou je nová, dôveryhodná vláda bez prepojení na organizovaný zločin, ktorá vzíde jedine z predčasných volieb.
Námestie SNP v Bratislave je iné ako zvyčajne, majdan je tam cítiť. Na starej tržnici a aj inde sú transparenty Za slušné Slovensko, pred jedným podnikom je na tabuli dennej ponuky napísané 17.00 # All for Jan. V Dome umenia, priamo na námestí SNP, je výstava, kde sú videá a dve obrovské fotografie z rôznych demonštrácií.
“Pohŕdam vládou”, “Klamár Fico a spol. odstúpte”, “Popravu vyšetrujú hlavní podozriví”, “Nemôže vládnuť to čo je zhnité”, “Herci sa menia – predstavenie zostáva”, “Ústava im to dovoľuje”, “Béla luhár”, “Kriminálnici, zabili ste demokraciu”, “Systém nefunguje”, “Nesieme vám kultúru”, “Smer do basy”, “Nie je nám to jedno”, “Hady”… to sú len niektoré nápisy z transparentov. Sú iné ako minule, sú kreatívne, niektoré vtipné a nájde sa aj zopár vulgárnych. Vidno, že niekde na nich pracovali veľké tímy, napríklad v prípade záplavy čiernobielych transparentov, tuším z VŠVU. Aj tentoraz ich niesli mladí i starí, ba aj deti – ako napríklad asi osemročný chlapček, ktorý niesol transparent „Aj deti vedia čo je slušnosť“, či iný chlapček sediaci na otcových pleciach s transparentom „Neberte mi detstvo“.
Tentoraz je teplejšie ako minule, asi 10 stupňov a vyčasilo sa. Okrem slovenčiny počuť občas češtinu a angličtinu. Námestie sa začína napĺňať. Akási pani sa rozčuľuje pri skupinke organizátorov. Vykrikuje, že nie je Ficov volič, ale toto je vrchol, čo si voči vláde dovoľujú títo ľudia. Odchádza, ale potom sa ešte otočí a zakričí: „A kto toto tu celé platí?“ Ozaj, kto? Pódium, biozáchody, zábrany, plagáty, letáky, odznaky, poriadková služba, veľkoplošné obrazovky, ozvučenie, osvetlenie, upratovanie… to je možno aj päťciferná suma v eurách na jedno zhromaždenie.
Minule som prišiel pomerne neskoro a uviazol som ďaleko od pódia v zápche, tak tentoraz som radšej prišiel už pred pol piatou a stojím tesne pri pódiu. Okolostojaci zábavne politizujú. Vysoký chudý pán hovorí, že Matovič je najväčší mafián. Na bunde má odznak # All for Jan. Napadá mi, že nie všetci prítomní, ktorí požadujú odchod vládnych strán, automaticky chcú tie tri terajšie opozičné, ktoré sa hlásia k majdanu. Ale koho iného by tam potom mohli očakávať?
Nežný ženský hlások zrazu vykríkne tú najoplzlejšiu nadávku na Fica, ľudia sa smejú. Ale celkovo sú tieto akcie naozaj veľmi slušné, ako minule, tak aj tentoraz.
Začína sa program. Hovoria účastníci Novembra ´89, nesmú samozrejme chýbať herci, potom prichádza zástupkyňa mimovládok Zuzana Wienk a reper, ktorý si pre túto príležitosť pripravil špeciálne dielo. A znovu ďalší herec. Nasleduje fyzik a žurnalista Martin Mojžiš, ďalej divadelný režisér a pre veľký úspech znovu herečka. Po nej prichádza ľudová hudba Muzička, ktorá zahrá dve piesne. Ďalší na rade je diplomat, za ním šéf úspešnej firmy a teológ. A nakoniec hlavná hviezda večera, pamätník Novembra ´89 František Mikloško. Blíži sa siedma hodina, zotmelo sa a spieva sa hymna. Ľudia opäť svietia telefónmi.
Prejavy vystupujúcich sú dosť podobné. Sú emotívne, dostatočne ukričané, aby ich bolo počuť aj za Manderlákom (až tam stáli ľudia!) a z obsahového hľadiska sú to zlátaniny plné totálnych nezmyslov. Nejde o nič iné, než o manipuláciu s emóciami v kryštalickej forme. Tým, že celá táto záležitosť je argumentačne absolútne prázdna a stojí na vode, sa ani nič iné nedalo čakať. Viac k tomu povedať netreba.
Stojac na miestach, kde sme pred tridsiatimi rokmi štrngali kľúčmi, som si uvedomil, že vtedy aj dnes stáli na námestiach rovnakí ľudia: veriaci v čistotu a dobrý cieľ veci, pre ktorú obetovali svoj čas, prostriedky a energiu. Niet im čo vyčítať, naopak. Čistému je všetko čisté, hovorí príslovie. Oni nie sú na vine, že niekto dokáže zneužiť aj ľudskú šľachetnosť pre svoje zištné ciele. Opäť tam boli všetky generácie, od detí s rodičmi až po veľmi starých ľudí. Vedľa mňa stál asi trinásťročný mládenček a oduševnene kričal: „Fico do basy“.
Naivne som dúfal, že Ján Kuciak a Martina Kušnírová tentoraz už nebudú toľko spomínaní. Ale kdeže. Hysterické spájanie ich vraždy s politikou vlády Roberta Fica bolo rovnako intenzívne ako pred týždňom, hoci stále nie je známy žiadny, ani len najmenší dôkaz o tom, kto je vrah. Poprava neškodného začínajúceho novinára podľa týchto ľudí musela byť zapríčinená obsahom jeho rozpísaného článku, ktorý však nebol pre mocných mužov vlády o nič nebezpečnejší, než stovky iných kritických článkov bez faktických dôkazov od desiatok iných autorov, ktoré dennodenne vychádzajú v slovenských mainstreamových médiách. Tento bohapustý dohad nestojí na žiadnom základe, a pritom sa stal základným kameňom celej mašinérie, ktorá spôsobila na Slovensku nevídanú politickú krízu. A samozrejme, ani slovka o možnosti, že by za vraždou mohol byť niekto úplne iný, niekto, komu celá situácia najviac prospeje.
Aj spisovateľ Gustáv Murín hovorí, že udalosti vyzerajú ako notorický „dúhový scenár“ z dielne diverzných centrál. Preto podal v piatok na organizátorov protestov Za slušné Slovensko trestné oznámenie. Ohradzuje sa v ňom proti tomu, aby protestujúci hovorili v jeho mene a požaduje, aby vždy, keď hovoria v mene „všetkých“, výslovne uviedli, že sa to netýka Gustáva Murína.
Oproti minulému týždňu boli tentoraz tieto zhromaždenia čoraz viac, a veľmi pateticky prirovnávané k Novembru ´89. Ibaže tie prirovnania nesedia. Veď si to logicky preberme: vtedy išlo o výmenu systému, kým v tomto prípade má ísť o záchranu a opravu jestvujúceho systému do pôvodného stavu (ešte k tomu nesystémovým spôsobom). Teda o podobnosti by sa dalo skôr hovoriť napríklad vtedy, keby vtedajšie mítingy boli napríklad zhromaždeniami presvedčených tvrdých komunistov, ktorí by vyzývali ľudí vo vrcholných funkciách, ktorí kazia štýl, napríklad Husáka, aby odišli a uvoľnili miesto autentickejším predstaviteľom čistého štýlu, napríklad Biľakovi.
Kedysi, ešte za bývalého režimu, keď sa pri budovaní socializmu nedarilo a súdruhovia káravo upozorňovali, že treba pracovať viac a lepšie, sa zvyklo ironicky hovoriť, že režim je určite dobrý, to ľudí by bolo treba vymeniť. Lenže čoraz viac sa to hodí aj na dnešné časy. Koľko času už prešlo od Nežnej revolúcie, koľko vlád sa už vystriedalo a žiadny ekonomický ani iný zázrak sa nekonal, ba skôr naopak – a chyba je pripisovaná vždy ľuďom, ktorí sú práve pri moci. Že nám ešte pečené holuby do úst samé nelietajú, to všetko vraj preto, lebo politici kradnú. Ale čo tak konečne si už otvorene povedať, že asi v samotnej podstate systému, v ktorom žijeme, je principiálna chyba?
Keby bolo nejako garantované, že po týchto politikoch prídu čestní, aj ja by som sa hneď pridal k tým, ktorí na námestí krikom požadujú odchod starej politickej garnitúry. Ale kričať, aby odstúpili a nevedieť kto príde po nich, to je kupovanie mačky vo vreci. Je to vypísanie bianko šeku na vládnutie stranám, ktoré sú dnes v opozícii, a ktoré sú akékoľvek, len nie čisté a bezúhonné.
Ivan Lehotský
24.1°C
Sobota 
Nedeľa 
Pondelok 
Sobota 
