Môj profil 
Predplatné
Poslanec Klus vidí problém okrem iného v tom, že ruskí partneri vraj nie sú ochotní povedať Európskej únii, čo vlastne od nej chcú. Ak chcú, aby EÚ uznala opätovné zjednotenie Krymu s Ruskom, mala by sa Moskva podľa jeho mienky obrátiť v tejto veci priamo na Kyjev, čím chcel zrejme naznačiť, že Brusel bude rešpektovať prípadnú rusko-ukrajinskú dohodu vo veci Krymu.
Popletený poslanec SaS si tak vlastne sám nepriamo odpovedal na otázku, prečo sa Moskva neobťažuje zbytočným vysvetľovaním európskym partnerom, čo vlastne od nich chce ohľadne Krymu. Je totiž očividné, že Brusel nedokáže sformulovať vlastné politické stanovisko v problematike Krymu, ale iba otrocky verklíkuje mantru kyjevského režimu o údajnej ruskej okupácii a agresii.
Klus sa tiež domnieva, že ruské právo veta v Bezpečnostnej rade OSN je prežitkom povojnového usporiadania medzinárodných vzťahov, ktoré však podľa jeho mienky nereflektuje súčasné pomery vo svete. Poslanec SaS je toho názoru, že pokiaľ Rusko nemožno proti jeho vôli zbaviť práva veta, bolo by spravodlivé, ak by ho Moskva nemohla uplatňovať pri hlasovaní o otázkach, v ktorých je Rusko priamo zainteresované. Martin Klus však nevysvetlil, ako by bolo v takom prípade posudzované rovnaké právo veta, ktorým disponujú USA, zvlášť ak je všeobecne známe, že Washington je priamo zaangažovaný prakticky vo všetkých konfliktoch na zemeguli, Venezuelou počnúc, cez Kosovo, Ukrajinu, Líbyu, Sýriu, Palestínu, Irak, Irán, Taiwan až po Severnú Kóreu. V praxi by to teda znamenalo, že USA by podľa Klusovej koncepcie nemohli aplikovať právo veta prakticky nikdy.
V súvislosti s vyhosťovaním ruských diplomatov na základe Britmi zinscenovanej nepodarenej frašky „Skripaľ“ lamentoval Klus nad tým, že Slovensko nevyhostilo žiadneho ruského diplomata. Podľa Klusa, je nevhodné, ak Bratislava ignoruje požiadavku Londýna prejaviť solidaritu a súčinnosť v boji proti ruskej agresii vyhostením nejakých ruských diplomatov. O podobných požiadavkách sa podľa jeho mienky nemá diskutovať, ale majú sa automaticky plniť z titulu spojeneckých vzťahov a údajných dôkazov o ruskej agresii, ktoré však Moskva opakovane vyvrátila.
Martin Klus má vlastnú víziu vzťahov s Ruskom, v rámci ktorej by neváhal cestovať do Moskvy, aby tam ruským partnerom vysvetlil, čo môžu a čo nemôžu robiť, ak chcú aby sa s nimi EÚ priatelila. Otázne je do akej miery by bola Moskva ochotná akceptovať Martina Klusa ako potenciálneho rokovacieho „partnera“. Vzhľadom na úctyhodné kvantum rusofóbnych bludov, ktoré v diskusnom programe RTVS vyprodukoval „tieňový minister zahraničných vecí“ zo stajne SaS, sa naozaj nemožno čudovať, že EÚ na celej čiare prehráva informačnú, kybernetickú a spravodajskú vojnu proti Rusku.
Gabriel Gačko
.jpg)
.JPG)
