Môj profil 
Predplatné
Návrh rozpočtu verejnej správy na budúci rok schválila vláda 14. októbra, Slovensku sa podľa neho v tomto roku nepodarí dosiahnuť vyrovnané hospodárenie. Deficit verejných financií by mal byť 0,68 % hrubého domáceho produktu (HDP), v budúcom roku by mal schodok klesnúť na úroveň 0,49 % HDP. Vyrovnané hospodárenie by malo byť od roku 2021. Hrubý dlh verejnej správy by však mal klesať. V tomto roku by mal dosiahnuť 47,9 % HDP a dostane sa tak pod dolné sankčné pásmo. Návrh rozpočtu predpokladá, že hrubý dlh bude klesať o ďalších 3,1 percentuálneho bodu (p. b.) HDP. Na konci horizontu tak rozpočet očakáva hrubý dlh na úrovni 44,8 % HDP.
V parlamente sa však v návrhu rozpočtu môžu ešte robiť zmeny. Avizoval to aj minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD) s tým, že deficit nesmie byť vyšší ako 0,49 % HDP. V minulom týždni koaličná SNS kritizovala rezort financií aj práce a jej predseda Andrej Danko hovoril aj o možnom rozpočtovom provizóriu.
Plénum bude rokovať aj o viacerých novelách, ktoré súvisia so štátnym rozpočtom. Rezort financií predkladá návrh na zdvojnásobenie bankového odvodu od budúceho roka na 0,4 %, pričom chce takto získať dodatočné zdroje do rozpočtu. Okrem toho sa bude plénum zaoberať aj návrhom zákona o dani z príjmov z dielne SNS, ktorý má zaviesť inštitút podnikových bytov.
Poslancov čaká tiež prezidentkou vetovaný návrh na predĺženie moratória na predvolebné prieskumy z aktuálnych 14 na 50 dní pred voľbami. Na prelomenie veta prezidentky je však potrebná podpora nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov, musí zaň teda zahlasovať 76 zákonodarcov.
Novelu zákona o podmienkach výkonu volebného práva poslanci odsúhlasili v závere októbrovej schôdze aj s pozmeňujúcim návrhom, ktorý má zaviesť dlhší zákaz zverejňovania prieskumov pred voľbami. Návrhom poslanci zmenili tiež zákon o volebnej kampani. Prezidentka SR Zuzana Čaputová novelu vrátila. Argumentuje tým, že predĺžením moratória by bolo takmer polovicu obdobia volebnej kampane obmedzované právo voličov na prístup k informáciám z volebných prieskumov.
Ak poslanci prelomia veto prezidentky, zmeny by sa mali týkať už budúcoročných parlamentných volieb, ktoré sa uskutočnia 29. februára 2020. Hlava štátu však avizovala, že ak poslanci jej veto prelomia, podá návrh na Ústavný súd a s ním aj žiadosť o pozastavenie účinnosti zákona.
Okrem iného by mal parlament rozhodnúť aj o tom, či posunie do druhého čítania reformu nemocníc, takzvanú stratifikáciu. Pôvodne mali poslanci o novele zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorý reformu zahŕňa, hlasovať na októbrovej schôdzi. Tesne pred hlasovaním ju však presunuli na nasledujúcu schôdzu. O stiahnutie návrhu požiadali ministerku zdravotníctva Andreu Kalavskú (nominantka Smeru-SD) preto, že návrh nemal dostatočnú politickú podporu.
Reforma nemocníc má pacientom priniesť kvalitnejšiu zdravotnú starostlivosť meranú cez lepšie výsledky liečby. Nemocnice by mali podľa návrhu postupne nastaviť kritériá, ktoré by to mali zabezpečiť, ako napríklad minimálny počet výkonov za rok.
.jpg)
.JPG)
