Poslanci vzali na vedomie správy o predsedníctve a zahraničnej politike

Bratislava 16. mája 2017 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Za najväčší úspech slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie možno považovať začatie bratislavského procesu, ktorým sa spustil proces reflexie o budúcom smerovaní EÚ. Vyplýva to z hodnotiacej výročnej správy o členstve SR v EÚ, ktorú dnes zobrala Národná rada SR na vedomie.

Bratislavský proces spustil bratislavský summit, na ktorom bola prijatá Bratislavská deklarácia a Bratislavská cestovná mapa. Dôvodom summitu, ktorý sa konal v septembri minulého roka, bol podľa materiálu nárast europesimizmu, ovplyvnený najmä nekontrolovanými migračnými tokmi, pretrvávajúcimi dôsledkami hospodárskej a finančnej krízy, nestabilitou v európskom susedstve, ohrozením vnútornej bezpečnosti a referendom vo Veľkej Británii o brexite.

Reklama

Za dôležité výsledky predsedníctva sa považuje aj ratifikácia parížskej klimatickej dohody, podpísanie Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohody s Kanadou (CETA), sfunkčnenie Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, prijatie rozpočtu EÚ na rok 2017 či pokrok v procese rozširovania.

Historicky prvé predsedníctvo v Rade EÚ sa konalo od 1. júla do 31. decembra 2016. Program predsedníctva sa zakladal na troch princípoch – na dosahovaní konkrétnych výsledkov, na prekonávaní fragmentácie a na hlavnej pozornosti venovanej občanovi.

Reklama

Plénum vzalo na vedomie aj ďalšie správy vrátane Správy o plnení úloh zahraničnej a európskej politiky SR v roku 2016 a jej zameranie na rok 2017. Podľa nej už tretí rok pretrváva nepriaznivá zmena vonkajšieho bezpečnostného prostredia SR. “Slovenská republika je osobitne znepokojená pokračujúcou nestabilitou na východ od svojich hraníc, ale aj celkovo v širšom európskom susedstve,” uvádza sa v materiáli.

Správa hovorí aj o atmosfére strachu, ktorá vyplýva z prepojenia terorizmu v regiónoch susediacich s EÚ s terorizmom vnútri EÚ. Táto atmosféra prispieva podľa správy k nárastu podpory pre radikálne politické strany.

Zahraničná politika Slovenska v roku 2016 potvrdila kontinuitu proeurópskej a proatlantickej zahraničnopolitickej orientácie SR. V zhoršujúcom sa bezpečnostnom prostredí sa vláda SR zaviazala zamerať na strategickú adaptáciu NATO a EÚ. Ďalšou prioritou je ekonomická diplomacia. Dôležitá je aj ochrana občana v zahraničí.

Prioritným regionálnym formátom ostáva Vyšehradská skupina a spoločné konštruktívne riešenia a východiská zo súčasných kríz, ktorým je EÚ vystavená.

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.