Môj profil 
Predplatné
Portugalský parlament si okrem spomienky na obete veľkého ukrajinského hladomoru (“Holodomoru”) uctil aj tých, ktorí prežili a ich rodiny “pre zachovanie živej pamäti o tom, čo sa stalo, a bude zachovávať pamiatku tých, ktorí stratili svoje životy”.
Vládnuca Socialistická strana predložila iný návrh rezolúcie na pamiatku obetí veľkého hladomoru na Ukrajine, ale bez použitia slova “Holodomor”. Situáciu skôr opisuje ako “dôsledok poľnohospodárskej politiky pre poľnohospodárov, tragické a hrozné následky, pre ktoré zahynuli miliónov životov kvôli hladovaniu”.
Podľa demografických odhadov, kvôli systematickej konfiškácii obilia na Ukrajine, ktorá v tragických rokoch 1932-33 bola už súčasťou vtedajšieho Sovietskeho zväzu pod vedením Stalina, zahynuli až 3 941 000 ľudí, niektorí uvádzajú až 7 miliónov.
V decembri 2016 Najvyššia rada Ukrajiny apelovala na národy sveta uznať Holodomor za genocídu ukrajinského národa. Ukrajinský prezident Petro Porošenko apeloval na predstaviteľov parlamentov ostatných krajín počas svojich zahraničných návštev.
Celkovo tak 19 krajín vrátane Ukrajiny uznalo Holodomor za genocídu. Medzi nimi sú aj USA, Kanada, Mexiko, Austrália, Argentína, krajiny V4 či pobaltské krajiny. Ostatné krajiny a inštitúcie vydali vyhlásenia, v ktorých uznali Holodomor ako tragédiu alebo trestný čin proti ľudskosti, ale nepoužili slovo “genocída”.
Napríklad Európsky parlament vo svojom uznesení z roku 2008 označuje Holodomor za “otrasný zločin proti ukrajinskému ľudu a proti ľudskosti”, OSN v spoločnom vyhlásení z roku 2003 za “národnú tragédiu ukrajinského ľudu”. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vo svojom uznesení z roku 2010 “silne odsudzuje kruté politiky vykonávané podľa stalinistického režimu, čo malo za následok smrť miliónov nevinných ľudí, ako zločin proti ľudskosti”. OBSE vo svojom uznesení z roku 2008 uvádza, že Holodomor bolo “masové hladovanie, ktoré prinieslo kruté úmyselné konanie a politika totalitného stalinistického režimu”.
.jpg)
