Pomohol Kiska Slovensku?

Slovensko 28. decembra 2017 (HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Prezident SR Andrej Kiska sa jednoznačne zaradil na prvé miesto v neobľúbenosti medzi všetkými prezidentmi novodobej histórie Slovenska. Priniesol okrem veľa zla aj málo dobra?

Občania sa stávajú prezidentmi rôznym spôsobom. Niektorí dlhodobo pôsobia v politike či v štátnej správe a odtiaľ preplávajú do kresla hlavy štátu. Ďalší sú notoricky verejne známi a nerobí im problém osloviť masy zjavom, alebo výrečnosťou. Čoraz častejšie sa kandidáti vynoria odnikiaľ. Jednoducho sa zjavia, majú plnú a výsostne jednostrannú podporu médií, na pohľad ich zdobí gloriola čistoty, charity a bezúhonnosti. Masívnu reklamu platia z vlastného vrecka, ktoré nie je ich ani náhodou. Takto uzrel svetlo sveta prezident Macron, Trump, Van der Bellen (aj premiérka Radičová) a im podobní. A Andrej Kiska.

Prezidentovanie začal predstavením zboru poradcov. Väčšinou usilovných pomáhačov mimovládok a antislovensky naladených. Šokovanému národu tak jednoznačne ukázal smerovanie úradovania a pôsobenia vo funkcii prezidenta. Prezývka „čítač Bútorových prejavov“ mu prischla rýchlo a tak silne, že onedlho prebehla krátka vzbura proti tomuto stavu. Ale porada na ambasáde USA ho poslušne vrátil na vopred nalinkovanú trať a naďalej plní úlohy, namierené proti domovskej krajine.

Kiskove nekonečné podporovanie agendy LGBT, homosexuálnych manželstiev, protiruských výpadov, ignorovanie Trumpa a mnoho iných má jednu spoločnú vlastnosť: slovenský národ jeho činy väčšinovo a programovo odmieta. Andrej Kiska o tom vie nepohne to s ním. Napriek dokázaným daňových prechmatom a temnej podnikateľskej minulosti sa teší nedotknuteľnosti na spôsob lídrov tretieho sektora. Médiá spievajú ódy na prezidenta a ignorujú nepohodlné témy.

Všetko spomenuté radíme medzi zlé udalosti pre Slovákov. Urobil aj niečo dobré? Musíme sa pozrieť na problém inou optikou. Určití jedinci, akokoľvek negatívni, prinášajú pozitívum tým, že jestvujú. Túto úlohu splnil nechtiac Kiska pri zvolení do úradu prezidenta.

V prezidentských voľbách 2014 skončili ako lídri v priamom súboji Kiska a Fico. Úradujúci premiér bol „unavený z večného premiérovania“ a mienil politický život dožiť na pozícii hlavy štátu. Lenže popri tom plánoval zabetónovať navždy Smer SD vo vedúcej funkcii a vytvoriť pevný tandem prezident – vláda. Postupnou zmenou zákonov by si mohli navzájom nahrávať a uchopiť politickú a ekonomickú situáciu tak silne, že jej opätovné získanie by bolo utopické. Najnebezpečnejším faktom malo byť menovanie Roberta Kaliňáka do funkcie premiéra a človeka blízkeho Norbertovi Bodorovi do čela silových rezortov. Jeho paralelná tajná služba, premiér a prezident by mohli vytvoriť mocenský trojuholník na potieranie akejkoľvek opozície, neposlušnej koalície a či protestujúcich občanov.

V tom im Andrej Kiska zabránil. Ťažko povedať, či jeho služba národu v štýle (cieleného) chodenia slona v porceláne je vyvážená odstavením Fica. Jedno dobro už spáchal a viacej zla netreba. Je čas odísť, pán prezident, naozaj.

Jaro Frank