Poľsko a Litva chcú spoločne bojovať proti snahám o prekrúcanie dejín

Vilnius 16. januára 2020 (TASR/HSP/Foto:TASR-Jakub Kotian)

Poľsko a Litva nedovolia prekrúcanie historických skutočností a nedávne vyhlásenia z Ruska, ktoré obvinilo Poľsko zo spoluzodpovednosti za rozpútanie druhej svetovej vojny, považujú za dezinformácie a vnímajú ich ako hrozbu pre svoje národy

Po rokovaní so svojím poľským rezortným kolegom Jackom Czaputowiczom to vo štvrtok vo Vilniuse vyhlásil litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius.

Litovský minister dodal, že “naši odborníci v oblasti strategickej komunikácie už spolupracujú a odpudzujú lži, ktoré sa, bohužiaľ, snažia znovu falšovať históriu, oživujú obraz (sovietskeho vodcu Josifa) Stalina ako pozitívneho hrdinu, (pričom) zabudli na pakt Ribbentrop-Molotov”.

Bližšie podrobnosti ohľadom spolupráce expertov minister neuviedol.

Ubezpečil však, že Litva a Poľsko nedovolia, “aby Kremeľ tak ľahko manipuloval a šíril lži”.

Ministri zahraničných vecí Litvy a Poľska počas rokovania vo Vilniuse hovorili aj o bezpečnostnej politike, pričom uviedli, že obe krajiny sa aktívne zúčastňujú na reformnom procese posilnenia Severoatlantickej aliancie.

“Alianciu vnímame ako hlavný garant bezpečnosti v našej časti Európy, vidíme potrebu posilniť transatlantické väzby,” zdôraznil Jacek Czaputowicz. Dodal, že vníma zhodu oboch krajín “vo vnímaní hrozieb, ako aj v reakcii na ne”.

Zdôraznil, že jednou z týchto hrozieb sú aj nedávne pokusy o “falšovanie dejín”, či už z Ruska alebo osobne jeho prezidentom Vladimirom Putinom. Ministri oznámili, že poľsko-litovská spolupráca sa bude rozvíjať aj v oblasti boja proti dezinformáciám v tejto sfére.

Putin i ďalší vysokopostavení predstavitelia Ruska v uplynulých týždňoch prišli s vyhláseniami, v ktorých obvinili Poľsko – de facto prvú obeť druhej svetovej vojny -, že má podiel na rozpútaní tohto vojenského konfliktu. V komentároch z Ruska sa zdôrazňovalo, že k vojne prispel aj antisemitizmus v Poľsku.

Historici na Západe však podľa AP označili tieto tvrdenia Ruska za neopodstatnené.

Na stranu Poľska sa postavila aj Európska komisia (EK), ktorá odmietla akékoľvek falošné tvrdenia, ktorých cieľom je prekrúcať dejiny druhej svetovej vojny. Na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v Štrasburgu to v stredu uviedla podpredsedníčka EK Věra Jourová. Prekrúcanie historických faktov podľa Jourovej predstavuje ohrozenie demokracie. Uviedla, že EK nebude tolerovať tieto útoky na Poľsko.

Druhá svetová vojna sa začala v roku 1939, keď do Poľska vtrhli najprv nacistické Nemecko, potom o dva týždne Sovietsky zväz. K tejto duálnej okupácii došlo niekoľko dní po tom, čo spomínané dva totalitné štáty podpísali pakt s tajným protokolom týkajúcim sa Poľska, pobaltských štátov a Fínska.

Jourová vo svojom vyhlásení uviedla, že práve toto spojenectvo nacistov a komunistov podľa jej názoru umožnilo útok na Poľsko zo západu i východu. “Tieto udalosti stáli na počiatku druhej svetovej vojny,” zdôraznila česká eurokomisárka a pripomenula, že i okupácia pobaltských štátov a Besarábie by bola bez “tejto dohody len ťažko predstaviteľná”.

Európa podľa Jourovej nesmie zabudnúť, akú rolu zohrali sovietski vojaci po tom, čo sa Josif Stalin a Adolf Hitler stali nepriateľmi, ani na “obrovskú obetu národov Sovietskeho zväzu”.

Pripomenula, že to boli práve vojaci sovietskej červenej armády, ktorí pred 75 rokmi oslobodili vyhladzovací tábor Auschwitz. Putinove výroky týkajúce sa vypuknutia druhej svetovej vojny boli reakciou na uznesenie europarlamentu zo septembra roku 2019 k paktu Ribbentrop-Molotov.

V tomto uznesení sa zdôrazňuje, že druhá svetová vojna bola rozpútaná “v bezprostrednom dôsledku” zmluvy o neútočení známej ako pakt Ribbentrop-Molotov, ktorej “prostredníctvom si tieto dva totalitné režimy s celosvetovými dobyvateľskými ambíciami rozdelili Európu na dve zóny vplyvu “.

Putin tieto tvrdenia označil za “hanebnú lož”. Ruské ministerstvo zahraničia odsúdilo toto uznesenie okamžite po jeho zverejnení ako “škandalózny” prípad politického revizionizmu. Poukázalo na to, že sa v ňom vôbec nespomína Mníchovská dohoda, ktorá umožnila nacistickú okupáciu Československa.