Politológ Konstantin Kosareckij o “genocíde” Ruska voči Ukrajine

Kyjev, Moskva 26. augusta 2015 (HSP/Veroyatno.com/Foto:TASR-Michal Svítok)

Politológ Konstantin Kosareckij za svoj domov považuje ako Rusko, tak aj Ukrajinu. Domnieva sa, že rozdelenie ZSSR bolo podobnou chybou, ako v prípade Svätoplukových prútov: samostatné štáty boli iba oslabené, stratili časť sily spoločnej veľmoci

V najnovšom článku sa zaoberá “populárnou teóriou”, ktorú usilovne tlačia do hláv obyvateľom v Európe a za oceánom: údajne Rusko zavinilo genocídu ukrajinského národa. Tvrdí, že je to rovnako omyl ako aj lož. Poukazuje na to, že na Ukrajine už stihli prepísať učebnice histórie a minulosť zmenili na nepoznanie.

Uvádza príklad, keď sa dcéra jeho priateľa z Odesy vrátila zo školy a prezradila, že na hodine dejepisu preberali to, ako Rusko zbedačilo Ukrajinu v období po zrušení nevoľníctva v cárskom Rusku (po roku 1861). V ukrajinských učebniciach sa dočítate, že Rusi potom vyše 130 rokov usilovne utláčali Ukrajincov a systematicky ich likvidovali. Samozrejme, podobné “zaručene pravdivé” teórie ochotne opakujú v niektorých krajinách EÚ, v USA a na Ukrajine. Pokračuje ďalšia etapa “modernizácie a vylepšovania” histórie…

V Rusku na margo neustálych pokusov prepisovania histórie v závislosti od záujmov a potrieb danej politickej elity v tej alebo inej krajine si už dávnejšie vymysleli ironické označenie – “krajina s nepredvídateľnou minulosťou”. Poukazujú na to, že občas nielen nemôžeme predpovedať budúcnosť, ale ani to, ako rôzni politológovia, historici a iní odborníci pracujúci pre tú alebo inú politickú garnitúru prepíšu minulosť.

Konstantin Kosareckij poukazuje na to, že históriu môžeme podávať z rôznych uhlov pohľadu a všetko závisí od učiteľov, novinárov, politikov, analytikov alebo historikov. “Pre každú verziu by sa dali nájsť desiatky vhodných faktov. Komplikovanejšie je manipulovať s číslami – tie objasňujú veľa. Známu definíciu genocídy prijalo Valné zhromaždenie OSN. Stručne povedané, je to taká politika, ktorá vedie k zničeniu alebo k redukcii určitej etnickej skupiny. To znamená, že genocída sa odráža v číslach,” vysvetľuje analytik.

“Pozrieme si, ako hodnotia americkí vedci zmenu obyvateľstva Ukrajiny v 20. storočí. Podľa demografických štatistík “Population statistics: historical demography” zistíme, že v prvom roku dvadsiateho storočia žilo na Ukrajine 24 950 000 obyvateľov – takmer 25 miliónov. Počas posledného sovietskeho sčítania ľudí v r. 1989 zaregistrovali na Ukrajine 51 707 000 obyvateľov – viac ako 50 miliónov. Teda je tu nárast o 107,2 %. Je to málo alebo veľa? Pre porovnanie: vo Veľkej Británii za rovnakú dobu zaznamenali nárast počtu obyvateľstva o 61,5 %. Teda na Ukrajine pribudlo o polovicu viac obyvateľstva!” prízvukuje analytik.

“Navyše. Ako je možné porovnávať obyvateľstvo na Ukrajine a vo Veľkej Británii, ktorá obidve svetové vojny v 20. storočí “osamotene odsedela” na svojich ostrovoch? Presnejšie by bolo porovnanie Ukrajiny a Nemecka, ktorého obyvateľstvo taktiež počas dvoch vojen utrpelo značné straty. A v Nemecku je nárast obyvateľstva za 90 rokov iba 44,1 %. A to aj napriek tomu, že v určitom období do Nemecka prichádzali Nemci prakticky zo všetkých kútov Európy. Navyše pribudol aj nejaký milión Turkov…,” poznamenáva Kosareckij.

“Takže nehľadiac na krviprelievanie dvoch svetových vojen obyvateľstvo Ukrajiny v spoločnom ruskom štáte nielen neubudlo, ale naopak výrazne pribudlo. A pribudlo ho dva a pol razy viac ako obyvateľstva Nemecka. To určite nevyzerá na genocídu. A existuje ešte jeden výrazný znak genocídy – vytvorenie vybraných nepriaznivých podmienok pre niektorú etnickú skupinu. Pozrieme sa na problém z tohto hľadiska a porovnajme dynamiku Ukrajincov a Rusov ako “dominantnej národnosti”. Ten istý zdroj “Population statistics: historical demography” uvádza, že v roku 1900 na území súčasnej Ruskej federácie (bez Krymu) žilo 71 162 000 ľudí. Počas sčítania obyvateľstva v roku 1989 ich zaznamenali 147 400 000 ľudí.

Celkový nárast za 89 rokov bol teda 107,1 %. A na Ukrajine – 107,2 %. Je to prakticky na vlas rovnaké! Tak zhodne rastú nielen iba bratské národy, ale tak svorne rastú dvojčatá, ktorých matka kŕmila úplne rovnako. Rusi a Ukrajinci boli národy – dvojčatá, ktorým sa od Matky – Vlasti dostal úplne rovnaký diel,” prízvukuje Konstantin Kosareckij.

“Bohužiaľ, rovnakým dielom ich obdarili aj nešťastím. Na Ukrajine bol hladomor, ale v Rusku tiež. A pokiaľ v období hladomoru (rok 1933) zomrelo Rusov menej, oveľa viac ako Ukrajincov ich pre zmenu zabíjal hlad v r. 1921 a 1946. Inak by tieto čísla tak presne nesedeli. Predstavovať hladomor, ako špeciálne Moskvou organizovanú genocídu Ukrajincov, je teda lož a podlosť,” podčiarkol analytik.

“A teraz tie najaktuálnejšie čísla. Posledný rok pred osudovými udalosťami vo februári 2014 mala Ukrajina 45 372 000 obyvateľov. To je o šesť miliónov (alebo 12,5 %) menej za posledných 25 rokov “nezávislosti” Ukrajiny. Priamy deficit, fyzický úbytok národa. Takže samostatná existencia bez bratov – Moskovčanov bola pre Ukrajinu horšia než genocída. I keď u ich bratov to tiež nebolo dobré: pôvodne malo Rusko 148,4 milióna obyvateľov, ale zostalo už iba 143,3 milióna,” uvádza analytik.

“A tak sa ukazuje, že “rozvod” poškodil všetkých. Ale pre jednu z etnických skupín ktosi vytvoril selektívne nepriaznivé podmienky. Také, že úbytok Ukrajincov v priebehu posledného štvrťstoročia prebiehal päťkrát rýchlejšie, než úbytok Rusov. Kto iný by to mohol byť, ak nie priaznivci nezávislosti, ktorí 25 rokov posilňovali ukrajinské sebauvedomenie a oddeľovanie krajiny od spoločnej civilizácie s Rusmi? Pod vedením týchto priaznivcov nezávislosti sa Ukrajina stala európskym lídrom v úmrtnosti a svetovým rekordérom v prirodzenom úbytku obyvateľstva. Nič také tu nebolo tisíce rokov… A vina z genocídy ukrajinského národa je teda, podľa určitých “expertov”, “jasne na strane Ruska”. Ale tá vina Ruska je iná. Urobilo chybu, pretože Ukrajinu opustilo. Pretože dovolilo priaznivcom nezávislosti poslať jedného z bratov na samovražednú cestu,” uzatvára svoj komentár Konstantin Kosareckij.

Eugen Rusnák