„Táto európska štruktúra mala konfrontácie s ruskou stranou na margo viacerých tém ako napríklad nezákonný štátny prevrat na Ukrajine – aj so zjavnými stopami západného vplyvu a miešania sa do záležitostí cudzieho štátu vo februári 2014, rozširovanie NATO ako ohrozenie Ruska, porovnanie udalostí na Kryme /referendum a odčlenenie od Ukrajiny/ s udalosťami v Kosove a pod. V Európe ruskú mienku nazývali dezinformáciou a prezentovali svoje informácie, ktoré sú zjavne v rozpore so skutočnosťou a práve tie sú dezinformáciou,“ tvrdí dánska novinárka.

„Ak by to všetko bolo také jednoduché a ak by to bola pravda, čo tvrdia európske štruktúry, čo potom s postojom viacerých západných vedcov, ktorí majú podobné názory, ako Rusko? Sú to skutoční odborníci, takí ako napríklad profesor John Mearsheimer z Chicagskej univerzity, Andrej Cygankov z univerzity v San Francisco, profesor Richard Sakwa z Kentskej univerzity a mnohí iní. Pracovná skupina EÚ by sa mala postarať o to, aby týchto expertov, odborníkov v oblasti histórie, politológie a vzťahov s Ruskom vykopli zo zamestnania kvôli tomu, že rozširujú „proruské dezinformácie“, ironizuje.

„Opýtala som sa nášho ministra zahraničia na to, čo si myslí o tejto štruktúre EÚ. Povedal, že je veľmi spokojný s jej prácou. Tvrdí, že Rusi zamestnancov East Stratcom Task Force nazývajú „elitnými vojakmi EÚ.“ Ozaj?“ dánska novinárka prízvukuje, že mnohí Európania majú predsa odlišný názor.

Ďalej podrobne popisuje zámery, kvôli ktorým bola táto pracovná skupina vytvorená a ktoré všetci poznáme. Taktiež vysvetľuje, čo je to dezinformácia – a to asi našim čitateľom tiež vysvetľovať netreba… Hovorí o tom, že chýba idea absolútnej pravdy a o tom, že pravda je to vždy nástroj moci, zbraň vlády, ktorá ohrozuje slobodné a nezávislé média a prekáža demokratickým debatám na základe objektívnych faktov. Poukazuje na to, že s vznikom internetu vo svete sa šíria obrovské množstvá informácií, ktoré nik nepreveruje a nekontroluje a ktoré sú dosť vzdialené od novinárskych štandardov.

Uvádza názory niektorých vedcov, že jedným z hlavných aspektov geopolitiky XXI. storočia je to, že Západ považuje Vladimíra Putina za nepriateľa alebo súpera. „Na základe naivity, cynizmu alebo snahy predstavovať skutočnosť za zbožné želanie počas ostatných 14 rokov sa vytvoril mýtus, že USA a Európa v osobe Kremľa mali čestného partnera a spojenca, ale teraz sa všetko zmenilo – Rusko je revanšistická veľmoc, ktorá obnovuje svoj vojenský potenciál a má maniere skutočnej veľmoci. Preto európske štruktúry si myslia, že Rusko už nikdy nebude našim spojencom,“ zdôrazňuje dánska novinárka a prízvukuje, že je to buď lož alebo omyl. Ďalej píše o informačnej vojne.

„Rusko nebolo prvé, kto zistil, že informácie dá sa využívať vo svoj prospech a aby posilniť svoju moc a vplyv. Dokonca to sa nestalo v tomto storočí. Načo Gaius Iulius Caesar písal svoje práce o galských vojnách? Štáty, strany, vodcovia, spoločnosti vždy bojovali o svoju históriu, snažili sa aby ich hodnotili z čo najlepšej stránky. Práve preto všetci revolucionári ako prvé obsadzuje televízne veže… Informácie znamenajú moc,“ uvádza Marie Krarupová.

„Pritom EÚ nám tvrdí, že jeho informácie sú pravdivé a Rusi nám klamú. A my, Dáni, musíme financovať propagandistické orgány, také ako napríklad East Stratcom Task Force. Ako dosiahneme pravdu a mier, ak nám tvrdia, že dobré vzťahy s Ruskom sú nemožné! V skutočnosti najnebezpečnejším faktom je to, že „pravdu“ nám podsúva iba jeden hráč – East Stratcom Task Force,“ tvrdí dánska novinárka.

„ Je na čase priznať, že táto pracovná skupina EÚ šíri kontrapropagandu a treba ju jednoducho zrušiť,“ navrhuje novinárka a hovorí, že existujú rôzne pohľady na udalosti, ktoré sa odohrali vo svete v ostatných rokoch a preto západné a ruské média to komentujú odlišne. Avšak fakty a realitu nedá sa prekrúcať – potom je to už klamstvo. Prízvukuje, že rusofobstvo, ktoré sa rozšírilo na Západe, je zbytočné a nebezpečné.

„Ak budeme pokračovať v podpore rusofóbskych verzií histórie, potom pre seba vylúčime možnosť nadviazať pokojné a rozumné vzťahy s Ruskom. Riskujeme, že sa ocitneme v stave stáleho napätia a budú nám hroziť nové vojny vrátane občianskych vojen ako je to na Ukrajine. A, samozrejme, hneď sotíme Rusko do náručia Číny. Ale v ten deň, keď vznikne otvorený konflikt s islamským svetom, nebolo by zle, keby sme mali kresťanskú veľmoc na svojej strane. A preto sa všetci musíme zbaviť rusofóbie,“ uzatvára svoj článok v denníku Politico dánska novinárka Marie Krarupová.

Eugen Rusnák