Verejný ochranca práv (VOP) predložil zákonodarcom „Mimoriadnu správu verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním Policajného zboru“, ktorá sa zaoberá problematikou policajného násilia a porušovania základných práv a slobôd počas služobných zákrokov príslušníkov Policajného zboru na Slovensku.

Hlavným cieľom správy je prispieť k zlepšeniu podmienok v Policajnom zbore a zvýšiť dôveru verejnosti v jeho činnosť. Správa svedčí o prípadoch krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania s osobami a poukazuje na systémové nedostatky, ktoré tieto prípady umožňujú. Hlavné body správy sú:

Zistenie závažných porušení práv: Správa upozorňuje na prípady, kde došlo k porušeniu základných práv a slobôd, ako sú prípady úmrtia po zásahu polície, násilie počas výsluchu, zbitie bezdomovcov a iné.

Systémové nedostatky: Verejný ochranca práv sa domnieva, že Slovensko má viacero systémových nedostatkov v oblasti prevencie pred policajným násilím, ktoré otvárajú priestor pre zneužitie sily. Za hlavné nedostatky a problémy VOP považuje:

Nesplnené odporúčania Výboru CPT: Slovensko nerešpektuje odporúčania Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. Slovensko doteraz neprevzalo, ako je ukončenie praxe umiestňovania osôb do vyhradených priestorov počas noci.

Dôkazná núdza: Nedostatok dôkazov pri používaní donucovacích prostriedkov, čo znesnadňuje preskúmanie a zodpovednosť za nezákonné použitie sily.

Neodôvodnené a neprimerané použitie donucovacích prostriedkov: Prípady, kde bolo použitie sily neoprávnené alebo neprimerané.

Zlyhanie kontrolného mechanizmu: Nedostatky v kontrolných a zodpovednostných mechanizmoch, ktoré by mali zabezpečiť dodržiavanie práv.

Správa si dáva za cieľ pomôcť Národnej rade SR pri dohľadovej činnosti, prispieť k prevencii porušovania základných práv a slobôd počas služobných zákrokov.

Ombudsman navrhuje legislatívne aj nelegislatívne opatrenia na predchádzanie policajnému násiliu, ako sú prísnejšia úprava používania donucovacích prostriedkov, zavedenie ochrany oznamovateľov, posilnenie nezávislosti inšpekčnej služby a povinné používanie telových kamier.

SaS: Ombudsman odhalil policajnú brutalitu, potrebujeme nezávislý systém na vyšetrovanie zlyhaní polície

Správa spomína odporúčania Európskeho výboru CPT, ktoré Slovensko doteraz neprevzalo, ako je ukončenie praxe umiestňovania osôb do vyhradených priestorov počas noci.

K napísaniu mimoriadnej správy priviedlo viacero podnetov od občanov, ktoré sa týkali postupu Policajného zboru SR pri výkone právomocí voči verejnosti, ktoré v ostatnom čase zaznamenal. Podnety opakovane poukazovali na problémy spojené s spôsobom komunikácie polície s občanmi, neprimeraného správania sa policajtov (napr. pri kontrolách, zásahoch), možného prekračovania právomocí a nedostatočnej spätnej väzby zo strany kontrolných orgánov polície.

Ostatnou kvapkou, kedy povestný džbán pretiekol bola správa o úmrtí človeka v dôsledku služobného zákroku príslušníka Policajného zboru v Košiciach dňa 05.11.2024 tragicky zasiahla celé Slovensko.

Nakoľko zhromaždené podnety vyhodnotil ako systémový problém, preto ombudsman pristúpil k vypracovaniu mimoriadnej správy podľa § 23 ods. 2 zákona o verejnom ochrancovi práv. Tento paragraf umožňuje ombudsmanovi upozorniť Národnú radu SR na závažné porušenia základných práv a slobôd, ak nejde len o ojedinelý prípad.

Podľa VOP každý prípad násilia narúša dôveru verejnosti v políciu. Je dôležité, aby boli príslušníci polície zodpovední za svoje činy, inak sa môže vytvoriť dojem beztrestnosti.

„Ak pri podozrení alebo obvinení zo zlého zaobchádzania ihneď nenastupuje rýchla a účinná reakcia, tí, ktorí majú sklon zle zaobchádzať s osobami zbavenými slobody, nadobudnú presvedčenie, že tak môžu konať beztrestne.“

Za dôležitý považuje boj proti beztrestnosti, ktorý začína u samotných príslušníkov polície. Ako najkritickejšie obdobie z pohľadu policajného násilia vníma obdobie hneď po obmedzení slobody, pretože vtedy najčastejšie dochádza k zastrašovaniu a fyzickému násiliu.

Svedectvo o policajnom násilí

Výbor CPT adresoval SR odporúčania, na elimináciu policajných praktík, ktoré zistil počas návštev Slovenska od roku 2013. VOP zistil, že tieto pretrvali až do dnešných dní:

– Prax umiestňovania osôb do vyhradených priestorov aj počas noci

– Pripútavanie osôb k pevným predmetom, napríklad radiátorom

– Ponižujúce zaobchádzanie pri bezpečnostných prehliadkach vrátane dôkladného prezretia osoby vyzlečením donaha.

Správa dokumentuje prípady policajného násilia a brutality za obdobie posledných 13 rokov, tj. od roku 2013 do súčasnosti (marec 2025). V správe Verejný ochranca práv uvádza, že tieto prípady sú len výberom a ukazujú na systémové problémy, ktoré sa v čase opakujú.

Porušenie práv osoby umiestnenej v určenom priestore VOP doložil prípadom na Obvodnom oddelení Policajného zboru Podunajské Biskupice, kde bola zaistená osoba umiestnená do miestnosti pre predvedené osoby. Lekár zistil, že osoba má zlomené obe päty a nebola schopná chôdze. Osoba bola viac ako tri dni držaná v miestnosti so zlomenými pätami, kde musela sedieť alebo ležať na kovovej lavici bez možnosti vetrať sa. Verejný ochranca práv konštatoval porušenie práva na osobnú slobodu a práva nebyť podrobený neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu.

Nežiadúci stav s dôkaznou núdzou by pomohli zlepšiť telové kamery policajtov, na ktorých zavedenie apeluje VOP dlhodobo. Napriek tomu, že platí, že v prípade dôkaznej núdze pri prípadoch porušovania ľudských práv štátnymi orgánmi, hrá dôkazná núdza v neprospech štátu, zlepšenie situácie aj na policajných oddeleniach, kde boli práva porušované sa deje len na papieri.

Rozhodnutia o použití donucovacích prostriedkov príslušníkmi PZ nie je podľa VOP dostatočne zdôvodnené, napriek tomu, že to vyžadujú ľudskoprávne štandardy, ku ktorých dodržiavaniu sa zaviazala aj SR.

Problém s dôkaznou núdzou doložil ombudsman prípadom v NPM v ÚPZC Sečovciach, kde počas monitorovacej návštevy bolo zistené, že príslušníci Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Sobrance vykonali preventívno-bezpečnostnú akciu, pri ktorej použili fyzickú silu voči cudzincovi. Zákrok nebol vyhotovený kamerovým záznamom z dôvodu chýbajúcich kamier. Policajné oddelenie navyše odmietlo poskytnúť prisľúbenú spoluprácu a neumožnilo realizovať rozhovory s jednotlivými zasahujúcimi príslušníkmi. Verejný ochranca práv konštatoval, že zodpovednosť za nevyhotovenie kamerového záznamu a nedostatočnú spoluprácu leží na Riaditeľstve hraničnej a cudzineckej polície Sobrance.

Ďalším prípadom, kde sa prejavil problém dôkaznej núdze sa stal počas služobného zákroku v Milhosti, kde pri predvádzaní na policajnú stanicu a na policajnej stanici mali policajti Rómov biť a nadávať im. Lekárske správy potvrdili viaceré zranenia u predvedených. Policajti neposkytli hodnoverné vysvetlenie vzniku zranení ani nepreukázali nevyhnutnosť a primeranosť použitia donucovacích prostriedkov. Úradné záznamy o použití donucovacích prostriedkov voči maloletému chlapcovi vykazovali výrazné nedostatky, napríklad chýbajúce údaje o časovom rozpätí použitia pút.

Aj nasledujúcimi prípadmi doložil VOP v Správe problém s dôkaznou núdzou:

Služobný zákrok pod jednotným velením (2020) kedy počas zákroku boli použité donucovacie prostriedky, ktoré spôsobili zranenia, ale nebol vyhotovený kamerový záznam, ktorý by mohol potvrdiť alebo vyvrátiť verziu udalostí.

Bezdôvodná facka spútanej osobe (2024) kde pri zákroku policajt udrel spútaného muža, čo bolo zachytené na video. Úradný záznam o použití donucovacích prostriedkov neobsahoval individuálne dôvody pre použitie sily.

Služobný zákrok voči mužovi, ktorý sa odmietol identifikovať (2024) pričom policajti použili donucovacie prostriedky voči mužovi, ale nebol vyhotovený úradný záznam o použití donucovacích prostriedkov.

Neprimeraný spôsob zaistenia po dopravnej nehode, keď počas zaistenia vodiča boli použité donucovacie prostriedky, ale záznamy o použití boli nedostatočné a nepresné.

Neodôvodnené použitie donucovacích prostriedkov VOP doložil v správe aj týmito prípadmi:

Násilie počas výsluchu podávateľa, kedy bol podávateľ opakovane vystavený fyzickému a psychickému násiliu zo strany vyšetrovateľov. Lekárske správy potvrdili zranenia, a polícia nepreukázala nevyhnutnosť a primeranosť použitia donucovacích prostriedkov.

Spútaný v nelegálnom priestore viac ako 24 hodín (2016), keď bola osoba umiestnená do vyhradeného priestoru a držaná tam zamknutá viac ako 24 hodín, pričom bola spútaná. Polícia neposkytla presvedčivé dôkazy, že k zraneniam nedošlo na policajnom oddelení.

Neodôvodnené použitie donucovacích prostriedkov voči podávateľke, ktorá bola vystavená neprimeranému použitiu donucovacích prostriedkov (hmaty, chvaty, putá) počas domovej prehliadky a následného zadržania. Úradné záznamy o použití donucovacích prostriedkov vykazovali výrazné nedostatky a neobsahovali individuálne dôvody pre ich použitie.

Azda najvypuklejším prípadom je úmrtie osoby po zásahu policajtov v Košiciach (2024), kde bolo použitie donucovacích prostriedkov neodôvodnené správaním poškodeného a viedlo k jeho smrti.

Brutalita SBS a polície? Ukrajinský bezdomovec mal zomrieť po bitke. Ukrajinské veľvyslanectvо je rozhorčené

Sociálnymi sieťami v čase pandémie zarezonoval prípad zbitého človeka bez domova pred obchodným domom (2021), kedy policajt napadol a zbil človeka bez domova pred obchodným domom bez dôvodu. Útok bol neprimeraný a vykonaný bez akéhokoľvek dôvodu mimoriadne surovým spôsobom, čo dosiahlo intenzitu krutého zaobchádzania.

Problémy s neprimeraným použitím donucovacích prostriedkov, ktoré porušujú základné práva a slobody, doložil ombudsman aj služobným zákrokom voči skupine Rómov v Bardejove (2020), kedy počas policajného zásahu voči skupine Rómov boli použité donucovacie prostriedky, ktoré spôsobili zranenia, ale úradné záznamy o použití prostriedkov boli nedostatočné.  Ako aj služobný zákrokom pod jednotným velením (2020), keď boli počas zákroku použité donucovacie prostriedky, ktoré spôsobili zranenia, ale nebol vyhotovený kamerový záznam. Verejný ochranca práv konštatoval, že použitie sily nebolo primerané správaniu zadržaného.

VOP doložil systémový problém zlyhávania kontrolného mechanizmu, na ktorý upozorňovala už v roku 2013 Jana Dubovcová, prípadom úmrtia v cele policajného zaistenia (2024), kedy osoba, zadržaná pre podozrenie zo spáchania trestného činu pod vplyvom návykovej látky, následne zomrela v cele. Policajt vykonával kontrolu osoby len prostredníctvom kamery, čo bolo v rozpore s nariadením o CPZ, ktoré vyžaduje osobnú kontrolu.

Verejný ochranca práv od roku 2013 upozorňuje na absenciu nezávislého orgánu pre vyšetrovanie policajných postupov, ktoré by zabezpečilo účinné a nestranné vyšetrovanie prípadov zneužitia sily. VOP zaznamenal, že nadriadení policajti nevykonávajú dostatočnú kontrolu použitia donucovacích prostriedkov, čo viedlo k nedostatočnému vyhodnocovaniu ich primeranosti a nevyhnutnosti.

Odporúčania na predchádzanie policajnému násiliu

Ombudsman vo svojej mimoriadnej správe nezostal len pri kritike. Parlamentu v správe doručil aj odporúčania, ktoré by mohli pomôcť preventívne do budúcna adresovať problém policajnej brutality. Tie sú legislatívneho aj nelegislatívneho charakteru.

V rámci legislatívnych, to jest tých, ktoré by sa mali stať domácou úlohou parlamentu, odporučil  sprísniť legislatívnu úpravu používania donucovacích prostriedkov,            zavedenie efektívneho mechanizmu ochrany oznamovateľov v Policajnom zbore, úpravu zásady primeranosti a subsidiarity pri používaní donucovacích prostriedkov, zodpovednosť nadriadeného za vyhodnocovanie použitia donucovacích prostriedkov, či pravidelné výročné správy o činnosti policajného zboru.

Z hľadiska kontroly je dlhodobým problémom absentujúca nezávislosť policajnej inšpekcie. Podľa VOP ako aj opozície by Úrad inšpekčnej služby nemal byť podriadený MV SR, polícií, ani prokuratúre.

Nelegislatívnymi odporúčaniami sa VOP zameral na zvýšenie transparentnosti, zodpovednosti a efektívnosti prevencie policajného násilia. Parlamentu odporučil posilniť kontrolu aj tým, že sa na rokovanie pléna bude rok, čo rok dostávať výročná správa PZ. Význam telových kamier zvýraznila aj SaS počas TK venovanej Správe VOP. Ako nevyhnutné sa ukazuje vybavenie výsluchových miestností audiovizuálnymi prostriedkami. Len by sa nemali strácať dôležité časti kamerového záznamu, ako v prípade úmrtia generála Lučanského.

Prevencii policajného násilia by mohlo podľa ombudsmana pomôcť aj obmedzenie regionálnych vzťahových väzieb medzi vyšetrovateľmi a vyšetrovanými, aby každý prípad vyšetrovania policajta bol pridelený vyšetrovateľovi z iného regiónu.

Z množstva prípadov v správe a obdobia v ktorom sa udiali, vyplýva, že VOP upozornil parlament na dlhodobý problém. Kým SaS na tlačovej konferencii odmietala pripustiť policajnú brutalitu v čase pandémie, keď boli oni pri moci, ombudsman do správy zaradil aj tieto prípady.

Len škoda, že mu ušiel prípad Jozefa Dobrotku (2021), ktorý sa počas pandémie stretol s brutálnym zákrokom policajta v Lidli v Piešťanoch, dôsledky ktorého mu zostanú na celý život. Je to prípad, kde vyšetrovateľ doposiaľ nepripustil video, ktoré kolovalo v sociálnych sieťach, zachytávajúce brutalitu policajta voči občanovi SR, ktorý nekonal v rozpore so žiadnym zákonom. Ktorý len odmietol dodržiavať Mikasove vyhlášky obmedzujúce ústavné a ľudské práva občanov. Tento prípad je odstrašujúcim prípadom policajného násilia, ktorý by chcela opozícia z pamäti vymazať. A preto je dobré si ho pripomenúť.

Paradoxne vyšetrovateľ dnes stíha v tomto prípade Jozefa Dobrotku za útok na verejného činiteľa, za ktorý mu v čase mimoriadnej situácie hrozí brutálny trest. Kamerový záznam z udalosti, ktorý vyšetrovateľ nepripustil, ukazuje, že Jozef Dobrotka policajta nenapadol.