Antoni Gaudí bol autor baziliky Sagrada Familia v španielskej Barcelone a tiež architekt známy pod prezývkou “Boží architekt” .

Podľa najnovších vyjadrení barcelonskej arcidiecézy bola žiadosť o Gaudího blahorečenie presunutá z občianskeho na cirkevné združenie a vstúpila do záverečného procesu, čo znamená, že čoskoro môže byť povýšený na “ctihodného”, čo je predstupeň štatútu blahoslaveného a svätého.

Barcelonská arcidiecéza predložila stanovisko k životu, cnostiam a povesti svätosti, tzv. “positio super vita, virtutibus, et fama sanctitatis” , ktoré je podľa nej základným argumentom v prospech Gaudího blahorečenia. „Positio bolo zaslané vatikánskemu Dikastériu pre kauzy svätých,“ prezradila arcidiecéza vo vyhlásení zo 4. decembra.

Podľa arcidiecézy sa tým táto kauza dostáva do záverečného procesu smerujúceho k blahorečeniu.

Dikastérium teraz rozhodne, či bude ďalej pokračovať v kauze katalánskeho architekta, ktorý je v súčasnosti považovaný za “Božieho služobníka”. Ak ho dikastérium schváli, predloží ho pápežovi, ktorý potom schváli jeho zverejnenie a Gaudí bude môcť byť nazývaný “ctihodným”.

Hoci je proces kanonizácie Cirkvou zdĺhavý a Gaudího kauza je otvorená už desaťročia, agentúra CNA v roku 2015 informovala, že pápež František vyjadril túžbu posunúť kauzu dopredu.

„Na stretnutí so Združením pre blahorečenie Antonia Gaudího v roku 2015 pápež František označil Gaudího za veľkého mystika,“ uvádza sa v rozhovore CNA s Josém Manuelom Almuzarom, vedúcim združenia.

Skupina prevažne laických katolíkov začala prvýkrát skúmať možnosť Gaudího svätorečenia v roku 1992. Prípad jeho kanonizácie potom oficiálne otvoril Vatikán v roku 2003.

Barcelonský kardinál Juan José Omella vo vyhlásení 4. decembra ďalej naznačil podporu arcidiecézy Gaudího kanonizácie tým, že prípad odovzdal kanonickej asociácii, ktorá sa ním bude odteraz zaoberať. Kanonické združenie tvorí kardinál Omella, ako aj niekoľko kňazov a veriacich laikov.

Gaudí, ktorý zomrel v roku 1926 vo veku 73 rokov, bol modernistickým a naturalistickým architektom, ktorý sa najviac preslávil mohutnou bazilikou Sagrada Familia, ktorá sa týči nad mestom Barcelona.

Hoci kostol navrhol Gaudí, jeho výstavba trvala viac ako 100 rokov. Množstvo vysokých veží a jedinečná architektúra z nej urobili jeden z najznámejších kostolov na svete.

Kostol je aktívnou bazilikou a pápež Benedikt XVI. ho posvätil v roku 2010, 128 rokov po začatí výstavby. Počas posviacky Benedikt povedal : „Gaudí spojením prírody, Svätého písma a liturgie brilantne pomohol vybudovať naše ľudské vedomie, ukotvené vo svete, ale otvorené Bohu, osvietené a posvätené Kristom.“

Gaudí je známy aj širokou škálou skutočne netradičných, ale pôsobivých diel vrátane budov, palácov a pamätníkov.

Hoci Gaudí nebol v predchádzajúcich rokoch známy ako aktívny katolík, hovorí sa, že po začatí práce na stavbe Sagrada Familia sa jeho srdce obrátilo na katolícku vieru. V priebehu prác na bazilike sa Gaudí stal známym svojím pôstom, odriekaním a oddanosťou Bohu. V desaťročiach po začatí prác na Sagrada Familia sa Gaudí popri práci na bazilike čoraz viac venoval modlitbe a sviatostiam.

Gaudí bol práve na ceste na každodennú spoveď, keď ho zrazila električka, čo sa o tri dni neskôr stalo príčinou jeho smrti.

Profesorka dejín umenia na Katolíckej univerzite v Amerike Nora Heimannová pre agentúru CNA uviedla : „Gaudího kanonizácia prinesie mnohým architektom a umelcom radosť z toho, že jeden z najznámejších architektov bol zaradený do zoznamu svätých.“

Gaudího prirovnala k iným známym katolíckym umelcom v dejinách, ako boli Michelangelo a Vincent van Gogh. „Ich cesty viery boli zložité, ale ich diela boli napriek tomu hlboko inšpirované kresťanstvom,“ uviedla Heimannová.

„Sú to umelci, ktorí sú skutočne hlboko ovplyvnení svojou vierou. Akt tvorby sa stáva určitým spôsobom vyjadrenia ich duchovnej cesty,“ povedala Heimannová a pokračovala : „Ich celoživotná umelecká tvorba je súčasťou ich cesty viery. Je to naozaj súčasť toho, čo riešia,a to : Kde je Boh vo svete? Kde je Boh v našich životoch? Kde je transcendencia?“

Podľa Heimannovej sú Gaudího diela dôkazom jeho hľadania Boha. „Všetkým, ktorí si jeho diela pozrú, prinášajú túžbu po kráse a transcendencii,“ povedala.

„Viera neleží plocho na papieri. Vstáva a pohybuje sa,“ povedala Heimannová a dodala: „Boh je najlepší umelec zo všetkých . Umelci ako Gaudí sa pozerajú na prírodu, aby našli krásu, a potom sa sami pokúšajú zachytiť túto krásu úplne inovatívnym spôsobom. Aj keď nie ste veriaci, cítite akýsi pocit transcendencie.“