Môj profil 
Predplatné
Prvé miesto obsadil Singapur, ktorý si svoje poradie vymenil s minuloročným víťazom Spojenými štátmi americkými. Na treťom miesto sa umiestnil Hongkong. V top 10 prevažujú európske krajiny. Z nich sa najlepšie umiestnilo Holandsko na 4. mieste, nasleduje Švajčiarsko, Nemecko, Švédsko, Spojené kráľovstvo a Dánsko. Z krajín Vyšehradskej štvorky sa najvyššie umiestnila Česká republika na 32. mieste, Poľsko si udržalo minuloročnú 37. pozíciu a Maďarsko sa medziročne posunulo o priečku vyššie na 47. miesto.
„Slovensko v hodnotených parametroch zaznamenalo len nepatrné zmeny. Index konkurencieschopnosti našej krajiny dosiahol hodnotu 66,8 bodu zo 100 a medziročne sa znížil o 0,1 bodu. Nepatrne sme sa zlepšili v hodnotení kvality infraštruktúry, používaní informačných technológií, úrovne pracovných zručností a efektívnosti pracovného trhu. Naopak, horšie výsledky Slovensko zaznamenalo v hodnotení zdravia obyvateľstva, konkurenčného prostredia, podnikateľskej klímy a schopnosti krajiny inovovať,“ uviedol Peter Serina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska, ktorá je partnerskou inštitúciou Svetového ekonomického fóra.
Serina upozornil, že o priaznivé hodnotenie makroekonomickej stability môže Slovensko v dôsledku aktuálnej situácie vo verejných financiách v nasledujúcom hodnotení prísť. Zlepšeniu pozície Slovenska v rebríčku bránia problémy podnikateľského prostredia. Najnižšie skóre z dvanástich hodnotených pilieroch vykazujeme v inovačnej kapacite, kde oproti iným krajinám zaostávame najmä v miere diverzity pracovnej sily, spolupráci medzi subjektmi, ktoré sa venujú výskumu, budovaní podnikateľských klastrov a vyspelosti nákupného správania, kde spotrebitelia naďalej preferujú skôr nižšiu cenu pred kvalitatívnymi vlastnosťami produktov a služieb.
V porovnaní s inými krajinami najviac zaostávame v efektívnosti trhu tovarov, kde Slovensko obsadilo 89. miesto. Podnikateľom prekáža najmä komplikovaný daňový a colný systém, osobitné daňové režimy a dotácie, ktoré poškodzujú konkurenčné prostredie.
Druhým pilierom, kde najviac zaostávame, je pracovný trh. Oproti iným krajinám je nevýhodou Slovenska nedostatočná flexibilita pracovnoprávnych vzťahov, nízka mobilita pracovníkov a bariéry pri zamestnávaní cudzincov. Tretím najviac zaostávajúcim pilierom je kvalita verejných inštitúcií, kde konkurencieschopnosti najviac škodí vysoké regulačné zaťaženie, nízka vymožiteľnosť práva, nedostatočná nezávislosť súdnictva a polície, ale tiež nejasná dlhodobá hospodárska vízia vlády.
Nový Index globálnej konkurencieschopnosti 4.0, používaný od roku 2018, zohľadňuje aspekty 4. priemyselnej revolúcie. Väčšiu váhu kladie na štatisticky vykazované parametre (70 %) a menšou váhou zohľadňuje výsledky globálneho prieskumu medzi manažérmi (30 %). V roku 2019 zaradilo WEF do hodnotenia 141 krajín.
.jpg)
.JPG)
