Podmienky bratov vo väzení nepredstavovali zlé zaobchádzanie

Sťažnosť Dávida K. a Dominika K. sa týkala podmienok výkonu ich väzby a trestu odňatia slobody vo viacerých väzniciach. Bratia namietali umiestnenie v „samoväzbe“ a s tým súvisiace obmedzenia, najmä obmedzené stretávanie sa s ostatnými väznenými osobami, čas strávený 23 hodín denne osamote v celách, nedostatok možností trávenia voľného času, a taktiež obmedzený kontakt s členmi ich rodiny. Sťažovatelia sa sťažovali na porušenie zákazu zlého zaobchádzania, porušenie práva na rešpektovanie súkromného života a zákazu diskriminácie – články 3, 8 a 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

ESĽP uznal podľa MS námietku vlády, že sťažnosť je vo vzťahu k obdobiu väzby podaná oneskorene, a preto sa ďalej zaoberal len podmienkami výkonu trestu odňatia slobody sťažovateľov na doživotie. „V tomto ohľade ESĽP akceptoval argumenty vlády, že sťažovatelia neboli počas výkonu trestu odňatia slobody v ‚samoväzbe‘, čo predstavuje jeden z najprísnejších disciplinárnych trestov, ale boli väčšinu času umiestnení na cele samostatne, teda boli na cele ubytovaní sami,“ vysvetlilo MS s tým, že ESĽP si všimol, že sťažovatelia pri umiestnení do väzby požiadali o umiestnenie do samostatných ciel.

Čo sa týka podmienok v oddiele doživotných trestov, ESĽP konštatoval, že sťažovatelia sa mohli príležitostne stretávať s ostatnými väzňami, boli v pravidelnom kontakte so svojou rodinou, a to aj prostredníctvom návštev s priamym kontaktom a mohli neobmedzene telefonovať s príbuznými a právnikmi. Hoci niektoré žiadosti o tzv. kontaktné návštevy im neboli schválené, ESĽP poukázal na to, že neudelenie povolenia na tzv. kontaktnú návštevu v niekoľkých konkrétnych prípadoch nepredstavuje porušenie článku 3 Dohovoru.

„ESĽP poznamenal, že predložené záznamy z väzníc vyvracajú tvrdenie sťažovateľov, že údajná sociálna izolácia mala negatívny vplyv na ich psychickú pohodu, keďže sťažovatelia opakovane uvádzali, že sú v dobrom fyzickom aj psychickom zdraví,“ doplnilo MS.