Môj profil 
Predplatné
Klaus pred májovými voľbami do Európskeho parlamentu poznamenal: “Blížia sa tzv. európske voľby. Nie sú to voľby európske, ale voľby do Európskeho parlamentu (čo je rozdiel). Atmosféra začína hustnúť, v nasledujúcich týždňoch budeme svedkami veľkého stretu o prínosoch či neprínosoch nášho členstva v EÚ.”
Všimol si, že 15. výročie (1. mája 2019) vstupu ČR do EÚ začína vyvolávať politické rozpory. “Bohužiaľ nie seriózne analýzy. Ja nepatrím medzi tých, ktorí by si mysleli, že nám členstvo v EÚ prináša väčšie výnosy ako náklady. Bola to investícia, ale jej prínos je sporný. Vstup do EÚ bol vo svojej dobe nevyhnutným krokom, opačné riešenie – ako potvrdili výsledky vtedajšieho referenda – u nás nemalo dostatočnú podporu. Bolo a je však evidentné, že to bol krok vysoko problematický! Ja som v referende hlasoval proti a nijako som to neskrýval,” pripomína bývalý vrcholný politik a uznávaný ekonóm.
“Efekt nášho členstva v EÚ sa zle meria. O tom, v čom nám členstvo neprospelo, chýbajú dáta takmer úplne. Ako merať stratené alternatívne príležitosti? O koľko znížiť náš štatisticky vykázaný HDP o hodiny, dni, týždne či mesiace úplne neproduktívnej práce desaťtisícov ľudí vyvolanej naším členstvom v EÚ? Čo všetko odpočítať od objemu európskych dotácií? Len povinné kofinancovania a naše platby do EÚ, alebo aj nezmyselnosť neproduktívnych investícií do lyžiarskych lanoviek v miestach bez svahu a snehu, do rôznych aquaparkov a cyklotrás, atď.?”
Klaus k tomu dodal, že od blížiacich sa európskych volieb žiadnu výraznú zmenu neočakáva. “Vetko zostane po starom, a ja nebudem mať koho voliť.”
Neopraviteľnosť Európskej únie je podľa Klausa v poslednej dobe snáď najzreteľnejšie dokumentovaná na osude brexitu. “Stalo úplne jasné – aj pre tých, ktorí to nevedeli – že Európskej únii nejde o pokojný a usporiadaný odchod jednej členskej krajiny, ale len a len o poníženie a potrestanie “hrdého Albionu”, ktorý si dovolil niečo, čo v EÚ dovolené nie je. Porovnanie s delením Československa (ktoré bolo tiež istou formu exitu Slovenska) je relevantné, ale ukazuje úplne zásadnú odlišnosť.
“Vtedy obe strany chceli nájsť dohodu, dnes jedna strana dohodu za žiadnu cenu nechce a druhá strana je rozhádaná a rozpoltená a chová sa nedôstojne. My sme vtedy hrali tzv. kooperatívnu hru (známu z teórie hier), dnes sa okolo brexitu hrá nekooperatívna hra. Ale nie všetci to vedia. Preto tiež málokto beznádej rokovaní o brexitu chápe.”
“V roku 2003 som – hoci vo funkcii prezidenta republiky – hlasoval proti, aj teraz by som hlasoval proti,” uviedol na otázku, či by v súčasnosti v referende podporil členstvo ČR v EÚ.
“Dôvodov pre takéto hlasovanie síce za uplynulých 16 rokov výrazne pribudlo, ale kvalitatívnu zmenu pre mňa nepredstavujú. Patrí medzi ne fakticky neriešiteľná dlhová kríza mnohých krajín používajúcich euro, prijatie pre nás (a všetky malé krajiny EÚ) úplne nevýhodnej Lisabonskej zmluvy, nikdy neschválený a neplánovaný vznik transferovej únie (platenie dlhov za deficitné krajiny), blahosklonné zmierenie sa, ak nie dokonca vedomé vyvolanie masovej migrácie, výrazné prispenie politikov EÚ k ukrajinskej kríze, ktorá nás vracia do doby studenej vojny, úplne neprijateľné osobnosti ako Macrona, Juncker, Verhofstadt a mnoho ďalších, agresivita EÚ pri rokovaní s Veľkou Britániou o brexite (a totálna nepripravenosť Angličanov na tento krok), hrubé útoky EÚ na Poľsko a Maďarsko, atď.”
Klaus uviedol, že nič z toho nezmenilo jeho názory na EÚ. “Ale u mnohých ľudí to – dúfajme – názorový posun vyvolalo. ”
.JPG)
