Čistý deň je pritom jej ešte väčšie zlyhanie ako blamáž so sociálnymi podnikmi, či tunelovanie verejných peňazí cez jej blízku neziskovú spoločnosť Privilégium. V prípade Čistého dňa pritom nešlo “len” o peniaze, ale o duševný vývoj ohrozených detí.
Namiesto toho, aby komisárka Tomanová konala v prospech záujmov detí v Čistom dni, postavila sa voči nim do nepriateľskej pozície, na stranu tých, ktorí čelia policajnému vyšetrovaniu zo sexuálneho zneužívania klientov tohto takzvaného resocializačného centra.
Viera Tomanová v sebe dnes nemá ani toľko zdržanlivosti a sebareflexie, aby si priznala chybu, ale útočí na tých, ktorí na otrasnú situáciu v Čistom dni upozornili a snažili sa ju riešiť.