Môj profil 
Predplatné
Vlani vykonali inšpektori úradu celkovo 33 kontrol, vypracovali štyri štúdie a dve analytické správy. Celkovo skontrolovali 331 subjektov. Zistenia ukázali, že štát nemôže dobre fungovať bez kontroly, merania výsledkov a osobnej zodpovednosti.
“Podstatným problémom hospodárenia verejnej správy je nefunkčný kontrolný systém vnútornej kontroly na ministerstvách, podriadených organizáciách aj v jej ostatných subjektoch. Zároveň štát bude lepšie fungovať, ak rozhodnutia ministrov, politikov budú vychádzať z podrobných analýz a budú stáť na merateľných ukazovateľoch,” skonštatoval v parlamente predseda NKÚ Karol Mitrík. To sú podľa neho hlavné dôvody, prečo je stále tak veľa negatívnych zistení pri kontrolách. Keby sa podľa Mitríka lepšie využíval potenciál vnútorného auditu, nemusel by podľa neho NKÚ SR vo výročnej správe za rok 2018 poukazovať na závažné nedostatky, z ktorých viaceré končia v agende orgánov činných v trestnom konaní.
Významným zistením bolo tiež, že vnútorná kontrola ako nástroj riadenia nie je dostatočne využívaná a nezameriava sa na podstatné riziká, skôr na formálne stránky nakladania s finančnými prostriedkami. Podstatnú otázku, či prostriedky boli vynaložené efektívne, hospodárne a účelne sa venuje len málo. Vnútorný audit je podľa úradu významný nástroj riadenia, ktorý má slúžiť predovšetkým vedeniu organizácie, zamerať sa na podstatné oblasti a získavať uistenia, že smerovanie danej politiky je správne.
V rámci kontrol sa NKÚ vlani zameral na niekoľko okruhov. Jednou z kľúčových oblastí bolo využívanie európskych fondov, kde na základe výsledkov modeloval tie najlepšie prístupy, ako využívať európsku finančnú pomoc. Vážnou témou, ktorú NKÚ preveroval z viacerých hľadísk, je oblasť informatizácie spoločnosti. Kontrolóri dospeli k záveru, že viac ako miliarda eur, ktorá je vložená do projektov informatizácie, bude prinášať úžitok len vtedy, ak budú na celom Slovensku platiť jednotné pravidlá, a keď bude mať táto oblasť jedného “pána”.
NKÚ vo svojej správe upozornil aj na slabé stránky rozpočtového procesu. “Príkladom je možnosť revidovať rozpočtové ciele, ďalšou slabou stránkou je nezáväznosť strednodobého rozpočtového plánovania. Z celého trojročného rozpočtu sa za záväzný považuje len najbližší rozpočtový rok,” uvádza NKÚ. Slabým miestom rozpočtového procesu sa javí aj dosahovaná výška dlhu verejnej správy, najmä opatrenia na jeho znižovanie. NKÚ tiež dlhodobo upozorňuje na nedostatočnú úroveň plánovania výdavkov jednotlivých kapitol a nefungujúce programové rozpočtovanie.
Vlani sa kontrolóri zamerali aj na to, ako si Slovenská republika plní záväzky, ktoré má v rámci medzinárodných organizácií ako EÚ, OSN či NATO. Do všetkých týchto oblastí plynú nemalé verejné prostriedky, pričom ide o záväzky, ktoré majú prispievať hlavne k udržateľnému rozvoju Slovenska a jeho obyvateľov.
V rámci kontrol upozornil NKÚ aj na nedostatky v hospodárení Lesov SR, Pôdohospodárskej platobnej agentúry, či Úradu pre reguláciu sieťových odvetví.
.jpg)
.JPG)
