Bratislava 24. apríla 2020 (HSP/Foto:SITA-Marko Erd)
Liberálny aktivista Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv to poriadne naložil súčasnej vláde kvôli protikoronavírusovým opatreniam v rómskych osadách a rovnako kriticky sa vyjadril na adresu konzervatívnej opozície z radov poslaneckého klubu ĽSNS.
Weisenbacher sa zaradil k aktivistom, ktorí nesúhlasia s uzatváraním marginalizovaných komunít a s asistenciou armády pri testovaní a strážení týchto lokalít. Podľa neho v tomto prípade sú u obyvateľov osád porušované ich ľudské práva.
“To, čo sa dialo aj okolo tzv. rómskych osád…, ešte by som sa vrátil k tomu, prečo ich nenazývam rómskymi osadami, považujem za nešťastné, lebo tam jednoducho nejaké ľudská dôstojnosť nebola dodržaná. To bolo správanie ako keby z nejakého predminulého storočia. Neviem prečo tam europoslanec Pollák so splnomocnenkyňou vlády lietali na vrtuľníku ako by boli na safari.”
“A samozrejme, tie vyjadrenia, ktoré mal premiér Matovič k tomu dávali väčšinovému obyvateľstvu, ktoré to vnímalo cez médiá, pocit ako keby to boli ľudia druhej kategórie, alebo ako keby to ani neboli ľudia, čo je absolútne neakceptovateľné až škandalózne.”
Mimovládkar Weisenbacher dodal, že nesúhlasí s používaním pomenovania “rómske osady”. “Ono sa používa, ale je absolútne nesprávne, pretože tieto osady nevznikli z vôle rómskej minority, ale bola tam vysťahovaná. Počas obdobia druhej svetovej vojny, počas Slovenského štátu v roku 1941 po tom, čo už nabehli opatrenia proti židovskému obyvateľstvu, tak sa zamerali aj voči rómskemu obyvateľstvu. Toto obyvateľstvo nebolo také majetné ako židovské a z toho dôvodu nebol záujem ho… vraždiť. Židia boli posielaní do koncentračných táborov a vtedajšia vláda o tom vedela aj keď mnohí hovoria, že nie. Tak nechválne známy minister Šaňo Mach schválil nariadenia, že majú byť Rómovia vysťahovaní mimo obci, mimo miest.” Podľa Weisenbachera tieto osady vznikli v podstate z rozhodnutia štátu, preto ak dnes hovoríme o rómskych osadách, mali by sme podľa neho skôr používať termín “biele osady”, inak sa dopúšťame podobnej chyby ako pri pomenovaní nemeckých nacistických koncentračných táborov v Poľsku, ktoré sú mnohokrát nesprávne nazývané poľskými tábormi. “Dávať za to vinu týmto ľuďom by bolo nesprávne, lebo to sú obete toho, čo sa stalo.”
Weisenbacher tvrdí, že vládne opatrenia v osadách sú kontraproduktívne. “Zlyhávajú. Máme tu štátne karantény, v ktorých sú ľudia negatívne testovaní dávaní do bývania spolu s pozitívnymi. Samotná štátna karanténa nie je šťastné riešenie.”
“Každopádne, uzatvárať ľudí do obcí, opáskovať to, posielať tam armádu, to je naozaj aj z hľadiska dôstojnosti aj z hľadiska toho akú informáciu to komunikuje voči verejnosti absolútne neprípustné. Videli sme na internete ako si armáda zdieľala fotky, kde sú vojaci so samopalmi pri distribúcii sociálnych dávok… To je zbytočná a nevkusná prezentácia moci.”
Vláda
“Človek má niekedy pocit, ako keby sa nám premiér Matovič vyhrážal, alebo sa hral na nejakého otca, rodiča alebo niečo podobné. Vláda aj všetky štátne orgány musia aj v tejto situácii dodržiavať zákon. Vláda by sa mala viac snažiť občanom a občiankam pomáhať ako niečo zakazovať a prikazovať.”
Weisenbacher upozorňuje na to, aby si politici aj na Slovensku dali pozor na to, aby krízu okolo koronavírusu nezneužili na upevnenie svojej moci ako vlády v Poľsku či Maďarsku.
Vo všeobecnosti zloženie novej vlády je z pohľadu liberálneho aktivistu Weisenbachera problémom v súvislosti s ľudskými právami a občianskou spoločnosťou. “Ak by som sa pozrel, čo nová vláda reálne robí, musím byť veľmi kritickí, pretože jednak sú to mnohé nové nariadenia, ktoré sú zbytočné a prehnané, alebo najskôr sa vymyslia, potom sa premiér Matovič zľakne, že sú veľmi nepopulárne a potom ich zruší, ako to bolo s tými okresmi počas Veľkej noci alebo s testovaním pandlerov.”
“Potom tu je samostatná kapitola a to je komunikácie. To je to, akú náladu vôbec vláda dáva do verejnosti. Sú tu ministri, sú tu strany v rámci novej koalície, znova z ľudskoprávneho hľadiska by som bol asi ku všetkým tým stranám kritický, ale žiaľ to, čo predvádza premiér Matovič si myslím, že náladu v spoločnosti iba zhoršuje.”
Opozícia
Weisenbacher uviedol, aby sme si všetci držali palce, aby súčasná konzervatívna vláda s ešte konzervatívnejšou opozíciou nenasmerovali Slovensko tzv. “poľskou cestou”, kde napríklad platia prísne reštrikcie v súvislosti s potratmi. “To je naozaj taká národná katastrofa by som to nazval. Treba sa na to pozrieť realisticky. My sme nikdy nemali vládu, ktorá by bola extra liberálna.”
“Ľudia, ktorí momentálne sedia v parlamente, jednak vďaka kandidátke OĽaNO ale aj vďaka kandidátke Kotlebovci ĽSNS ako napríklad pán Kuffa, ktorý bol predtým poslancom zase za OĽaNO, tak to sú ľudia, ktorí sa ľudovo nazývaj že katoliban. Vzhľadom na tú ideológiu, ktorú šíria okolo seba, si myslí, že to aj nie je hanlivé pomenovanie. Napríklad pán Kuffa hovoril, že chce v politike presadzovať to, čo jeho brat hovorí teologicky a podľa jeho názor máme trebárs príliš veľa vzdelaných žien, že majú rodiť deti. To je presne ideológia, ktorú riešil Taliban v Afganistane.”
To, že do Programového vyhlásenia vlády sa dostala možnosť prijímania rôznych konzervatívnych a pro-life zákonov, Weisenbacher vníma ako “veľmi neférové”, keďže v súčasnej dobe obmedzení kvôli koronavírusu nie je možné organizovať občianske protesty a demonštrácie.”
Peter Weisenbacher podotkol, že čo sa týka kresťanských postojov a filozofie, väčšina obyvateľstva Slovenska podľa jeho názoru nesúhlasí s ľuďmi ako Štefa Kuffa. “To sú jednoducho náboženskí extrémisti a fundamentalisti, ktorí zneužívajú často vieru a sympatie väčšinového obyvateľstva, ktoré ak by bolo spýtané sa či s tým súhlasí, tak s tým nesúhlasí.”