Po Rudolfovi Schusterovi bol Kiska len druhým slovenským prezidentom, ktorý v EP vystúpil. Uviedol, že Európska únia nepotrebuje revolučné riešenia, skôr dotiahnutie existujúcich projektov, ako je Schengen či spoločný trh. Kritizoval extrémizmus a populizmus a vyslovil sa za to, aby sa Slovensko stalo súčasťou európskych riešení. Na jeho prejav reagovala väčšina prítomných europoslancov pozitívne.

„Takéto prejavy treba vždy hodnotiť v kontexte, porovnávaním. Nielen s predchádzajúcim prejavom slovenského prezidenta, v tomto prípade Schustera, ale aj prejavmi prezidentov okolitých krajín porovnateľnej veľkosti, v našom prípade najmä s českými prezidentmi,“ reagoval Chmelár.

„Všimnite si, že keď v minulosti vystúpili so svojimi prejavmi českí prezidenti, či už Zeman, Klaus, alebo Václav Havel, vždy vzbudili svojím prejavom obrovskú odozvu, niekedy sa o ňom hovorilo niekoľko týždňov. A je jedno, či niekoho naštvú, niekoho nadchnú, ale je to prejav, ktorý za to stojí, kde je vždy nejaký návrh alebo nová myšlienka,“ tvrdí Chmelár. „Toto bola povinná jazda a premárnená príležitosť.

Zopakoval všeobecne známe veci, pohladkal bruško europoslancom, lebo im povedal, že nič netreba meniť. Čo si nemyslím. Nenavrhol alternatívu a ani nezdôvodnil, prečo je to takto v poriadku,“ dodal.

„Skôr by som to radil do kategórie zdvorilostných prejavov,“ reagoval Hrabko. „Ale vyrušujúci moment je, a to platí aj v prípade Andreja Danka, že to nekonzultoval s ministerstvom zahraničných vecí. Bola by to veľmi zlá prax, ak by to platilo naďalej. Lebo Slovensko by malo ústami ústavných činiteľov hovoriť v zahraničí jednotne,“ upozornil.

Podľa Chmelára je tento problém ešte výraznejší v prípade predsedu NR SR Andreja Danka. „Lebo nášmu prezidentovi to ústava dovoľuje, je to skôr v rovine politickej kultúry alebo džentlmenskej dohody. Že by prezident, premiér a minister zahraničných vecí, ktorí spolu tvoria zahraničnú politiku, mali spolu veci konzultovať. Ale prezident to nemusí urobiť,“ poznamenal Chmelár.

Obaja komentovali aj rozporuplné reakcie politikov Smeru-SD na výsledky krajských volieb. Aj keď Smer v porovnaní s voľbami v roku 2013 výrazne stratil, jeho predseda Robert Fico upozorňuje, že spomedzi straníckych subjektov aj tak dosiahol v počte poslancov najlepšie výsledky. Naopak, podpredsedovia Peter Pellegrini a Marek Maďarič považujú výsledky tohoročných volieb za neúspech.

Maďarič zverejnil aj stanovisko, podľa ktorého ponúkol decembrovému snemu Smeru-SD k dispozícii svoju stranícku funkciu. V reakcii na to strana informovala, že svoje funkcie ponúkli všetci podpredsedovia Smeru.

„Je až neuveriteľné, že predseda strany presviedča verejnosť, že Smer vyhral voľby do VÚC a podpredsedovia hrozia abdikáciou. Po vyhratých a úspešných voľbách sa neponúka abdikácia z postu podpredsedu,“ reagoval Hrabko.

„Je evidentné, že predseda Smeru donútil svojich podpredsedov držať určitú líniu, ale vymkol sa z toho Marek Maďarič. Mňa by zaujímalo, čo tým chce dosiahnuť a ako je možné, že nezasiahol Robert Fico,“ poznamenal Chmelár.

Podľa Chmelára sa Maďarič možno snaží pripraviť Smer na spoluprácu s opozičnými stranami v čase, keď už bude bez Roberta Fica. „To je sci–fi,“ konštatoval. Marek Maďarič podľa neho postupuje ako solitér.

„S jeho kritikou volieb sa dá súhlasiť, ale je to dosť malý dôvod na to, aby sa začal vzpierať. Vyhrážať sa odstúpením môžete len raz, ak vás majú brať vážne,“ tvrdí Chmelár.

„S hodnotením volieb pána Maďariča, ale aj pána Pellegriniho, sa dá súhlasiť. Smer tieto voľby prehral,“ doplnil ho Hrabko. Smer-SD je podľa neho v slovenskej politike dlhodobo silný iba preto, že ostatné strany sú slabé. Aj keď sa vyjadrenia podpredsedov strany líšia od predsedovho, Hrabko v tejto chvíli žiadnu výraznú reakciu Roberta Fica neočakáva. „Prečo by otváral ďalší front?

Neprekáža mu, že Marek Maďarič povie to, čo povie. Už to povedal viackrát. Aj po prehratých prezidentských voľbách. Robert Fico má problémov dosť, nemusí otvárať ešte vnútrostranícky front,“ povedal. „Robert Fico nikdy nerobil zmeny pod tlakom médií. Keď ich urobil, tak vždy, až keď odzneli pnutia. Nemyslím si, že to teraz bude robiť inak,“ reagoval Chmelár.

Obaja sa vyjadrili aj k nadchádzajúcemu 28. výročiu začiatku Nežnej revolúcie a k demonštrácii za zmenu, ktorú pri tejto príležitosti chystá opozícia.

„Sedemnásty november je stále pre časť spoločnosti silný symbol, preto sa 17. novembra demonštruje. Zakladajú sa politické strany, dávajú sa veľmi silné, až patetické vyhlásenia. Je to už tradícia, možno to k sviatkom tohto typu patrí,“ povedal Chmelár.

„Ale znepokojujúce je, že hlavný odkaz novembra postupne bledne. Každý režim stavia svoju legitimitu na sľuboch, ktoré dal spoločnosti, a na tom, ako sa naplnili. Z tohto hľadiska je november každým rokom smutnejšou bilanciou,“ dodal.

Podľa Chmelára je možné štatisticky aj vedecky vydokladovať, ako sa zvýšil HDP a životná úroveň. „Ako sa zlepšili služby a Slovensko napreduje. Ale spokojnosť ľudí takto vydokladovať neviete,“ zdôraznil. „Po roku 1989 sa vlastne uskutočnili dve revolúcie, alebo dva prevraty. Jeden politický a druhý majetkový. A majetkový prevrat nekorešponduje s predstavou drvivej väčšiny spoločnosti o spravodlivosti,“ uviedol Chmelár.

„K sedemnástemu novembru patria pochody a plné námestia. Rozdiel je v tom, že v roku 1989 to bolo „ZA“ niečo a teraz to býva skôr proti niečomu. Pre mňa je to jeden z najdôležitejších aj najzaujímavejších sviatkov. Hodnotí ho čoraz viac ľudí, ktorí pritom neboli. A my, čo sme pritom boli, sme často prekvapení rôznymi interpretáciami,“ reagoval Hrabko.

„Odkaz 17. novembra bude časom úplne iný, ako bol ten pôvodný. A ten, povedané dvoma slovami, bol ‘zodpovedná sloboda’,“ podčiarkol. „Sloboda musí mať konkrétne vyjadrenie v živote ľudí. A bez regulácie vedie k anarchii a neskôr tyranii,“ doplnil Hrabka Chmelár.