Po židovskom Novom roku nasleduje ďalší sviatok Deň zmierenia-Jom Kipur

Bratislava 23. septembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Deň zmierenia s Bohom a ľuďmi

Najvýznamnejší sviatok židovského roka Jom Kipur – Deň zmierenia, nazývaný tiež dlhý alebo pôstny deň, pripadá tentokrát na 26. septembra bežného kalendára. Sláviť sa začne ako všetky židovské sviatky už v predvečer, teda v utorok 25. septembra.

Jom Kipur nadväzuje na židovský Nový rok – Roš Hašana, ktorý Židia oslávili 17. a 18. septembra, kedy privítali rok 5773. Jom Kipur je vyvrcholením Dní pokánia od Nového roka. Je to sviatok, na ktorý sa vzťahuje Tórou predpísaný úplný pôst. Základnou myšlienkou tohto sviatku je zmierenie s Bohom a ľuďmi. Podľa tradície Hospodin v tento deň odpúšťa niektoré hriechy z minulosti. Nie je to však len jednoduché či dokonca automatické odpúšťanie, ale je spojené s predpokladom hlbokého duševného očistenia sa od hriechov a úprimného pokánia, až potom nasleduje zmierenie s Bohom. Na zmierenie medzi ľuďmi je potrebné odpustenie človeka, prípadne ľudí, ktorým sa ublížilo.

Do synagógy prichádzajú aj tí, ktorí bežne nechodia

Podľa starých zvykov hlava rodiny zapaľuje na Jom Kipur dve sviečky – jednu doma a druhú v synagóge. Tieto sviečky symbolizujú dve druhé tabule zákona, s ktorými schádzal v tento deň Mojžiš z hory Sinaj. V tento sviatok prichádzajú do synagógy aj tí, ktorí obvykle na bohoslužby nechodia. Niektorí veriaci sa oblečú v tento sviatok do bielych šiat, ktoré sú symbolom čistoty a nového života.

Štyri dni na to Sukot

Štyri dni po vážnom sviatku Jom Kipur prichádza Sukot – sviatok stánkov. Pripadá na čas zbierania úrody na poliach a čas vinobrania, je teda poľnohospodárskym sviatkom. Jeho druhý význam má korene v histórii a pripomína putovanie izraelského národa na púšti po odchode z Egypta. Túto skutočnosť pripomínajú lístím pokryté chaty alebo stany na nádvoriach židovských domov, cez ktoré majú byť viditeľné hviezdy alebo obloha, keďže počas putovania na púšti ľudia bývali v stanoch.

Na Sukot nadväzujú ďalšie dva sviatky

Sukot trvá sedem dní, ťažiskom tohto sviatku sú však prvé dva dni. Na Sukot nadväzujú ďalšie dva sviatky, a to Šmini Aceret a Simchat Tóra. Šmini Aceret (sviatok ôsmeho dňa) nasleduje za posledným dňom sviatku Sukot, ale už sa neslávi pod holým nebom. Sviatočná modlitba obsahuje prosbu za životodarný dážď a požehnaný rok.

Simchat Tóra je sviatok ukončenia a zároveň otvorenia celoročného cyklu čítania Tóry, čiže piatich kníh Mojžišových. Je to radostný sviatok, pretože štúdium Tóry je v židovstve považované nielen za povinnosť, ale aj za radosť.