Agrorezort uviedol, že novela zákona umožní poľnohospodárom ľahší prístup k prenájmu poľnohospodárskej pôdy a zavádza tiež poriadok do evidencie nájomných vzťahov. Je zároveň ďalším krokom v zamedzení získavania tejto cennej pôdy špekulantmi na nepoľnohospodárske účely.

Právna norma vypúšťa doterajšiu automatickú obnovu nájomného vzťahu, nakoľko táto úprava podľa agrorezortu spôsobovala nájomcom aj prenajímateľom v praxi problémy. Tí museli sledovať doby trvania nájomných zmlúv, navzájom sa vyzývali na vrátenie a prevzatie pozemku. V nemalom rozsahu išlo o bežných ľudí bez právneho vzdelania. K ďalšiemu prenajatiu pozemkov dochádzalo bez toho, aby o zákonom ustanovenej povinnosti mala zmluvná strana vedomosť.

Ďalším dôvodom, pre ktoré sa inštitút automatickej obnovy nájmu pozemkov vypúšťa, sú podľa ministerstva aj značné komplikácie, ktoré vznikali v súvislosti s poskytovaním priamych platieb na plochu, keď si nárok na túto podporu uplatňuje tak doterajší nájomca titulom automatickej obnovy nájomného vzťahu, ako aj subjekt s ktorým prenajímateľ uzatvoril novú nájomnú zmluvu.

Agrorezort upozornil, že veľké poľnohospodárske firmy a združenia majú prostredníctvom automatickej obnovy nájomných vzťahov takmer monopolné postavenie v užívaní pôdy, čo bráni k dosiahnutiu cieľa v programovom vyhlásení vlády. “Dostatočným nástrojom stability podnikateľského prostredia pre tieto podniky bude právo prednostného nájmu, ktoré novelou zdokonaľujeme,” zdôraznilo ministerstvo.

Navrhnutý model prednostného práva doterajšieho nájomcu mu podľa ministerstva dáva podstatne vyššiu právnu istotu v tom, že ak si plnil svoje zmluvné záväzky, bude môcť prenajatú pôdu naďalej užívať.

Do návrhu novely pribudla 5-ročná výpovedná lehota nájomnej zmluvy, ktorá nájomcovi umožní dostatočne dobrú návratnosť svojej investície v prípade, že sa vlastník rozhodne ukončiť nájomný vzťah.

Novela zákona dopĺňa definíciu pozemku o pozemok, ktorý je v katastri nehnuteľností klasifikovaný ako zastavané plochy a nádvoria, pričom však slúži na poľnohospodárske účely. Odstraňuje sa nejednotnosť výkladu aj definícia pojmu obvyklá výška nájomného. V spojitosti so spresnenou definíciou pozemku novela zákona rieši aj ďalší problém, ktorý vyvstával pri určovaní výšky nájomného za pozemok slúžiaci na poľnohospodárske účely. Návrh novely zákona zároveň precizuje doterajšiu úpravu týkajúcu sa vzniku podnájomných vzťahov v prípadoch, ak nájomca užíva pozemky, kde sa zmluvný nájom skončil, alebo sa má skončiť a pozemky sú neprístupné, alebo ich nemožno racionálne užívať.

Právna norma spresňuje aj povinnosť nájomcu viesť evidenciu pozemkov, ktoré vlastní a má prenajaté, ako aj povinnosť viesť a uchovávať evidenciu o dohodnutom a zaplatenom nájomnom. Informácie z takto evidovaných údajov budú pre potreby zavedenia väčšej prehľadnosti slúžiť pre rozhodovanie okresných úradov napríklad v prípadoch určenia vydania rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu, zverejňovanie obvyklej výšky nájomného, ako aj Pôdohospodárskej platobnej agentúry v súvislosti s prideľovaním dotácií.

Plénum odobrilo počas hlasovania aj pozmeňujúci návrh Gábora Gála (Most-Híd), Tibora Bernaťáka a Petra Antala (obaja SNS). Ich návrh má umožniť malým a mladým poľnohospodárom získať pôdu pre svoje podnikanie. “Rozširuje sa okruh subjektov, ktorí môžu prejaviť záujem o nájom pôdy v správe Slovenského pozemkového fondu o poľnohospodárov, ktorí aspoň na polovici obhospodarovanej výmery vykonávajú špeciálnu rastlinnú výrobu, a ktorí vyrábajú finálny produkt,” priblížil v pléne Gál. Zároveň sa zvyšuje percentuálny podiel, o ktorý je možné znížiť výmeru doterajšiemu nájomcovi tak, aby sa zvýšila výmera dostupných pozemkov, ktoré je možné prenajať. “V prípade, že bude existovať pôda, ktorú je možné prenajať, bude povinnosťou Slovenského pozemkového fondu vyjsť v ústrety malým a mladým poľnohospodárom, poľnohospodárom vyrábajúcim finálny produkt a poľnohospodárom so špeciálnou rastlinnou výrobou a pôdu prenajať im,” priblížil Gál. Tento návrh má mať pozitívne ekonomické i sociálne dôsledky, pretože má podporiť zamestnanosť a tvorbu pracovných miest na vidieku. “Návrh tiež prispeje ku generačnej výmene v poľnohospodárstve tak, ako to zamýšľala i pôvodná novela,” predpokladajú poslanci.

Okrem neho schválili aj pozmeňujúci návrh z výborov. Zníži sa maximálny čas nájmu pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku, v prípade uzavretia zmluvy na dobu určitú, z 25 rokov na 15 rokov.