Centrálna banka by mala opäť zvýšiť úrokové sadzby, infláciu tlačí nahor vojna s Iránom

Najťažšie boje za niekoľko týždňov vo vojne medzi Spojenými štátmi a Iránom v ostatných dňoch vyhnali ceny ropy nahor a oslabili nádeje na skoré obnovenie bežnej prepravy cez Hormuzský prieliv. Podľa Andrewa Kenninghama z Capital Economics je takmer isté, že Rada guvernérov ECB vo štvrtok zvýši depozitnú sadzbu z 2,25 na 2,5 percenta.

Bolo by to druhé zvýšenie sadzieb v tomto roku. ECB v júni pristúpila k prvému zvýšeniu od roku 2023, no na júlovom zasadnutí vyčkávala na ďalší vývoj konfliktu. Členovia Rady guvernérov Isabel Schnabelová a Joachim Nagel v ostatných dňoch naznačili, že tvorcovia menovej politiky sa vrátia k sprísňovaniu. Priestor na zvýšenie nákladov na financovanie im poskytuje aj odolnosť ekonomiky eurozóny, ktorá v druhom štvrťroku rástla rýchlejšie, než sa očakávalo.

Nie všetci ekonómovia však považujú ďalšie zvýšenie sadzieb za správne. „Ďalšie zvýšenie považujeme za chybu, pretože takmer neexistujú dôkazy o sekundárnych účinkoch,“ povedal Felix Schmidt z banky Berenberg. Podľa neho nemožno sprísnením menovej politiky riešiť ponukový šok, keďže rast cien je zatiaľ takmer výlučne dôsledkom drahších energií a len málo sa prenáša do ostatných oblastí ekonomiky.

Schmidt sa domnieva, že ECB sa obáva najmä opakovania skúseností z rokov 2021 a 2022, keď čelila kritike za pomalú reakciu na rast inflácie spôsobený problémami v dodávateľských reťazcoch po pandémii a následným energetickým šokom po ruskej invázii na Ukrajinu. Vyššie úrokové sadzby síce zvyčajne tlmia infláciu obmedzením dopytu, podľa kritikov však nedokážu výrazne zmierniť súčasný výpadok ponuky ropy.

Väčšina analytikov očakáva, že ECB po tomto týždni ďalšie zvyšovanie sadzieb pozastaví. Prezidentka banky Christine Lagardová by mala po zasadnutí zdôrazniť, že budúce rozhodnutia budú závisieť od prichádzajúcich údajov. Nagel, ktorý je aj šéfom nemeckej centrálnej banky, upozornil na vysokú volatilitu finančných trhov a neistotu okolo cien ropy a plynu. „Je to nepríjemná situácia – aj z pohľadu menovej politiky. Náš prístup rozhodovania od zasadnutia k zasadnutiu sa nám však v minulosti osvedčil a určite sa osvedčí aj v budúcnosti,“ povedal.