Peter Bobaľa: Bezpečnosť nie je pre mňa iba slovo

Peter, predstavte sa našim čitateľom.

Narodil som sa v Košiciach a vyrastal som na sídlisku Železníky. Mestskú časť Košice-Juh poznám od detstva – nie z mapy, ale z ulíc, ihrísk a dvorov, kde som strávil celé detstvo. Žije tu celá moja rodina: rodičia, sestry, švagrovia, netere s rodinami a malými deťmi. Donedávna tu bývala aj moja dcéra s rodinou a vnučkou. Mám tu kamarátov, s ktorými sa poznáme odmalička a ľudí, ktorých stretávam každý deň. Preto mám k tejto mestskej časti veľmi osobný vzťah.

Profesijne sa už 20 rokov venujem životnému prostrediu a obnoviteľným zdrojom energie. Som držiteľom inžinierskeho titulu v oblasti bezpečnosti, ktorej sa dlhodobo venujem aj vo svojej občianskej činnosti.

Som tiež bývalý vrcholový športovec v bojových umeniach. Šport ma naučil disciplíne, vytrvalosti, rešpektu a schopnosti prevziať zodpovednosť. Sú to hodnoty, ktoré považujem za dôležité aj vo verejnom živote.

Ste známy ako zakladateľ prvých občianskych hliadok v Košiciach. Ako to celé začalo?

Keď som videl, že ľudia na sídlisku Železníky riešia problémy s bezpečnosťou a verejným poriadkom, rozhodol som sa konať. Bol som prvý, kto v Košiciach založil občianske hliadky , už je tomu viac ako rok– práve na Železníkoch. Nešlo o veľké vyhlásenia, ale o konkrétnu aktivitu ľudí, ktorým záleží na ich okolí a nechcú byť ľahostajní k tomu, čo sa v ich susedstve deje.

Neskôr som založil občianske združenie MY KOMUNITA, ktoré sa venuje bezpečnosti, čistote, kvalite verejného priestoru a údržbe ulíc. Chceme byť očami a ušami polície – všímať si, čo sa okolo nás deje, pomáhať a predchádzať protispoločenskému konaniu skôr, než prerastie do vážneho problému.

Rovnako dôležité je pre nás, aby si ľudia svoj priestor chránili, stretávali sa a komunikovali spolu. Aby sa susedia poznali a dokázali si navzájom pomôcť. Mne osobne nie je ľahostajné, ako sa na sídlisku cítia moji rodičia, sestry s rodinami či netere s ich malými deťmi. A presne tak to vnímajú aj ďalší ľudia, ktorí sa k nám pridávajú – každý tu má niekoho, na kom mu záleží.

Často spomínate teóriu rozbitého okna. Čo si pod tým máme predstaviť?

Verím v princíp, ktorý je známy ako teória rozbitého okna. Jednoducho povedané: ak malé problémy dlhodobo ignorujeme, postupne vytvárajú priestor pre tie väčšie.

Rozbité okno, neporiadok, poškodené lavičky, zanedbané priestranstvo alebo neosvetlené miesto vysielajú jasný signál – že sa o dané miesto nikto nestará. A tam, kde sa nikto nestará, sa začnú diať veci, ktoré tam nechceme. Naopak, upravené a osvetlené miesto, kde sa ľudia stretávajú, hovorí, že tu niekomu záleží.

Preto budem presadzovať včasné riešenie problémov, poriadok, čistotu a kvalitný verejný priestor. Problémy treba riešiť vtedy, keď vznikajú, nie až vtedy, keď prerastú do oveľa väčších rozmerov.

Čo konkrétne MY KOMUNITA pre ľudí na sídlisku robí?

Základom sú pravidelné hliadky. Chodíme v denných, večerných aj nočných hodinách a spoznáte nás podľa mikín s nápisom Železníky. Oblečenie, svietidlá a ďalšie vybavenie si kupujeme z vlastných zdrojov.

Chlapci, ktorí hliadkujú, sú zamestnaní a robia to vo svojom voľnom čase, úplne nezištne. Patrí im za to obdiv a veľká vďaka. Majú aj veľkú odvahu, pretože nikdy nevedia, s akým asociálnym živlom sa stretnú. Riešia aj kontajnerovú turistiku a neporiadok, ktorý po nej zostáva, pretože takýchto prípadov je čoraz viac.

Okrem hliadkovania sa veľmi venujeme vzdelávaniu obyvateľov. Organizujeme kurzy prvej pomoci, kde si ľudia vyskúšajú aj použitie defibrilátora. V kritickej situácii rozhodujú minúty a čím viac ľudí vie pomôcť, tým je naše sídlisko bezpečnejšie.

Pravidelne organizujeme aj spoločné upratovanie a čistenie ležovísk. Na týchto akciách sa stretávajú susedia, ktorí sa predtým len míňali na chodníku. Ukazuje sa, že keď ľudia priložia ruku k dielu, svoje okolie si potom aj viac chránia.

Ako vnímate spoluprácu so samosprávou?

V tejto súvislosti by som chcel verejne poďakovať starostke mestskej časti Košice-Juh Anne Súkeníkovej, ktorá aktivity MY KOMUNITA podporuje. Pripravili sme memorandum o spolupráci medzi naším združením a mestskou časťou. Podpísať sa ho, žiaľ, zatiaľ nepodarilo, pretože sa niektorí poslanci zdržali hlasovania.

O to viac si podporu pani starostky vážim. Pre mňa je to dôkaz, že keď ide o bezpečnosť a kvalitu života ľudí, dá sa spolupracovať. A verím, že k podpisu memoranda sa ešte dopracujeme.

Prečo ste sa rozhodli kandidovať?

Pretože chcem, aby sa v Košiciach-Juh cítili bezpečne všetci – deti, seniori, rodiny, ľudia vracajúci sa večer domov, ale aj psíčkari, ktorí so svojimi štvornohými spoločníkmi využívajú verejné priestranstvá skoro ráno či vo večerných hodinách.

Bezpečnosť pritom nie je iba otázkou hliadok. Dôležitá je prevencia, dostatočné osvetlenie, udržiavané verejné priestory, poriadok aj vzájomná ohľaduplnosť. Podporovať budem aj vzdelávanie v oblasti prvej pomoci, bezpečného správania a pripravenosti na mimoriadne situácie.

Rovnako dôležitá je pre mňa aktívna komunita, v ktorej si ľudia všímajú svoje okolie, poznajú svojich susedov a dokážu spolupracovať. Mnohé veci sme dokázali urobiť ako občania. Ako poslanec mestského zastupiteľstva za mestskú časť Košice-Juh by som mohol pre ľudí urobiť ešte viac.

Čo by ste odkázali voličom?

Že moje občianske aktivity sa nezačínajú ani nekončia volebným dňom. V práci budem pokračovať aj po voľbách. Aj naďalej budem v pravidelnom kontakte s obyvateľmi, budem počúvať ich podnety a riešiť konkrétne problémy, ktoré ovplyvňujú každodenný život v našej mestskej časti.

O bezpečnosti nielen diskutujem. Bezpečnosť presadzujem. To, čo robím dnes ako občan, budem robiť aj naďalej – zodpovedne, medzi ľuďmi a pre naše Košice.