Slovensko je v ekonomickej slobode 43. Čo toto poradie o našom štáte nepovie?

Slovensko je v rebríčku ekonomickej slobody Fraser Institute na 43. mieste zo 165 krajín. Toto číslo nám pomáha porovnávať hospodárske pravidlá, ale nie je vysvedčením o tom, či vláda dobre hospodári. Najzreteľnejšie sa hranica indexu ukazuje pri verejných investíciách. A potvrdzujú ju samotní autori.

43. miesto, ale nie 43. najlepšie spravovaný štát

Svetový rebríček ekonomickej slobody, predstavený 6. októbra na tlačovej konferencii Inštitútu slobody a podnikania, pridelil Slovensku 7,45 bodu z desiatich. Vydanie z roku 2026 hodnotí prevažne rok 2024, nie novšie vládne opatrenia.

Za výsledným poradím sa skrýva 46 ukazovateľov rozdelených do piatich oblastí: veľkosť vlády, právny systém a vlastnícke práva, zdravé peniaze, sloboda medzinárodného obchodu a regulácia.

Slovensko dosahuje najvyššie skóre v oblasti zdravých peňazí, 9,21 bodu. V medzinárodnom obchode získalo 8,74 bodu. Oveľa slabšie dopadlo pri veľkosti vlády, kde má 6,18 bodu, a pri regulácii so skóre 6,38 bodu.

Čísla opisujú vybrané pravidlá a inštitúcie, nie kvalitu verejných služieb či návratnosť investícií.

Väčší štát znamená menej bodov. Nie však vo všetkom

Fraser Institute chápe ekonomickú slobodu ako možnosť jednotlivca rozhodovať o práci, majetku, podnikaní a výmene bez zásahov, ktoré mu toto rozhodovanie odoberajú.

Z tohto pohľadu má veľkosť štátu osobitný význam. Ak štát spotrebúva väčšiu časť ekonomických zdrojov, viac prerozdeľuje, vlastní väčší podiel majetku alebo uplatňuje vyššie hraničné daňové sadzby, v príslušných ukazovateľoch získava nižšie hodnotenie.

Index zároveň oceňuje nezávislé súdy, ochranu vlastníctva a vymáhateľnosť zmlúv. Vysoké celkové skóre teda nevyžaduje nefunkčný či neprítomný štát, ale inštitúcie chrániace pravidlá slobodného rozhodovania.

Rozhodujúce preto nie je iba to, koľko štát zasahuje, ale aj ktoré jeho inštitúcie fungujú.

Zostáva však otázka, ktorú pri posudzovaní konkrétnych štátnych zásahov nemožno obísť: čo ak verejné rozhodnutie ľuďom nielen niečo vezme, ale zároveň im otvorí nové možnosti?

Diaľnica môže pomôcť ekonomike. Index však nehodnotí jej užitočnosť

Predstavme si, že štát postaví dôležité dopravné spojenie. Podnikateľom skráti čas prepravy, zamestnancom umožní dochádzať za prácou a obciam zlepší dostupnosť služieb. Predpokladajme, že stavba je účelná, hospodárna a jej prínosy prevyšujú náklady.

Nové spojenie rozšíri pracovné a podnikateľské príležitosti. To však nie je to isté ako ekonomická sloboda podľa EFW. Fraser v tejto časti meria podiel investičných rozhodnutí, ktoré vykonáva štát namiesto súkromných subjektov.

Jedným z ukazovateľov veľkosti vlády je podiel vládnych investícií na celkových investíciách. Vyšší podiel znamená nižšie skóre tohto ukazovateľa. Metodika uvádza aj presný výpočtový vzorec.

Nevstupuje doň však informácia, či cesta priniesla úsporu času, znížila náklady alebo sa ukázala ako zbytočná. Ukazovateľ nerozlišuje návratnosť jednotlivých verejných investícií.

To neznamená, že každá postavená diaľnica automaticky zníži výsledné hodnotenie krajiny. Záleží na podiele štátnych investícií na všetkých investíciách a na ďalších ukazovateľoch. Niektoré prínosy infraštruktúry sa navyše môžu nepriamo prejaviť v iných výsledkoch.

Autori EFW na strane 4 výročnej správy sami vysvetľujú, že index nie je celkovým hodnotením správnosti hospodárskej politiky. Daň či regulácia môže priniesť hodnotný verejný statok, riešiť environmentálny problém alebo naprávať nespravodlivosť. Index tieto možné prínosy neodpočítava od obmedzení ekonomickej slobody.

Z EFW tak nezistíme, či sa obmedzenie individuálneho rozhodovania oplatilo. Nie je to chyba výpočtu, ale hranica toho, čo index meria.

Rakúsko: väčší štát, lepší celkový výsledok

Slovensko je vo veľkosti vlády na 108. mieste so skóre 6,18 bodu. Rakúsko dosahuje iba 5,08 bodu a je až na 145. mieste. V tejto oblasti je teda podľa EFW hodnotené horšie.

V celkovom rebríčku je však Rakúsko na 31. mieste a Slovensko na 43. mieste.

Rakúsko získalo v právnom systéme a vlastníckych právach 8,45 bodu oproti slovenským 6,73. V regulácii je rozdiel 7,04 oproti 6,38 bodu.

Rakúsko tak svoje slabšie skóre vo veľkosti vlády viac než vyvažuje inými oblasťami. Z poradia nemožno vyvodiť, že menší štát je automaticky lepšie hodnotený v celom indexe.

Aj tento príklad však má hranicu: vyššie rakúske skóre nedokazuje, že každá jeho daň alebo regulácia je správna.

Čo nám 43. miesto nepovie a čo ešte zistíme?

Zo slovenského 43. miesta nezistíme, či sa konkrétna diaľnica oplatila, či daň financuje primeraný verejný úžitok alebo či regulácia splnila svoj cieľ za prijateľnú cenu. Na takýto úsudok potrebujeme okrem miery obmedzenia ekonomickej slobody aj výsledok zásahu.

Rebríček však otvára ďalšie dve otázky, pri ktorých už nestačí čítať výslednú tabuľku. Slovensko má 43. miesto, ale ako sa jeho ekonomická sloboda skutočne vyvíjala od roku 1995? Zhoršovalo sa naše skóre, alebo nás iba predbiehali iné krajiny? To preveríme na historických, spätne prepočítaných dátach Fraser Institute.

A prečo je Slovensko v regulácii až na 90. mieste, keď Česko, Rakúsko aj my fungujeme v spoločnom právnom rámci EÚ? Ktoré konkrétne ukazovatele vytvárajú rozdiel a čo z neho možno pripísať domácim rozhodnutiam bude predmetom ďalšej našej analýzy.