Trump vyzýva Zelenského na odstúpenie. Čo bude nasledovať?

Na Ukrajine, na Západe, a dokonca aj v Rusku prevláda voči Trumpovým hrozbám skepticizmus. Prevláda názor, že Zelenského – ako aj iných zahraničných lídrov – kritizoval už nespočetnekrát predtým, no bez akéhokoľvek hmatateľného výsledku. Navyše, svoje názory často radikálne menil.

Na jednej strane je pravda, že Trump sa o Zelenskom vyjadroval mnohokrát, a to negatívne aj pozitívne. Jeho postoj sa skutočne často menil, a to tak v prípade ukrajinského prezidenta, ako aj Putina. Trumpove slová navyše nepredstavujú pre Zelenského skutočnú hrozbu, pokiaľ po nich nenasledujú konkrétne kroky – konkrétne praktický nátlak s využitím mocenských nástrojov, ktorými USA disponujú, ako napríklad odpojenie systému Starlink či zastavenie zdieľania spravodajských informácií. Bez zavedenia týchto alebo podobných vážnych opatrení slúžia Trumpove slovné hrozby len ako príležitosť na PR a zvýšenie vlastnej popularity prezentovaním sa ako zástanca „obrany národných záujmov“.

Existujú však pochybnosti o tom, či by sa americký prezident skutočne uchýlil k takémuto tvrdému nátlaku, keďže tak neurobil ani vtedy, keď chcel prinútiť Kyjev prijať podmienky z Anchorage.

Na druhej strane, Trumpove súčasné vyjadrenia predsa len vybočujú z jeho bežnej rétoriky.

"Spôsobuje problémy celému svetu," Trump žiada výmenu Zelenského

Po prvé, od neslávne známej konfrontácie v Bielom dome vo februári 2025 Trump neadresoval Zelenskému takú ostrú kritiku ani ho nevyzýval na odstúpenie z funkcie prezidenta. Mimochodom, práve vtedy Trump – po prvý a zatiaľ posledný raz – pristúpil k nátlakovým opatreniam: zastavil dodávky zbraní a zdieľanie spravodajských informácií. Zelenskyj bol následne nútený zmeniť svoj postoj a súhlasiť s prímerím pozdĺž frontovej línie – čo bol krok, proti ktorému sa predtým staval. Navyše, aj keby Washington napokon nesiahol po takýchto drastických opatreniach, už len samotné Trumpovo nastavenie mysle naznačuje, že aj tak malé šance Kyjeva získať to, o čo predtým žiadal Biely dom – rakety Patriot, povolenie používať systém Starlink na ruskom území a uvalenie „pekelných sankcií“ – sa ešte viac zmenšili. Celkovo vzaté, hlavný cieľ, ktorý si ukrajinské vedenie a jeho západní spojenci vytýčili ešte na jar – teda vrátiť Trumpa na „Bidenov kurz“ nekompromisnej politiky voči Rusku – sa zjavne nepodarilo dosiahnuť.

Vyvstáva kľúčová otázka: budú teraz európski lídri chrániť Zelenského pred Trumpovým hnevom tak, ako ho chránili po škandále spojenom s Oválnou pracovňou? A budú naliehať na Trumpa, aby netlačil na Zelenského a nenútil ho zastaviť útoky na ropné rafinérie, podobne ako ho vlani presvedčili, aby nenútil ukrajinské jednotky k stiahnutiu z Donbasu?

Samotná Európa sa v súčasnosti nachádza v neistej pozícii. Nedostatok surovín na globálnom energetickom trhu prudko zvýšil jej závislosť od dodávok z USA – a tým aj jej záujem na znížení svetových cien –, čo sú ciele, ktoré by podporilo zastavenie útokov na ruské rafinérie a obnovenie vývozu ruskej nafty.

Používajú nás ako dymovú clonu. Zelenskyj zúri nad dohodou Trumpa s Putinom

V dôsledku stupňujúceho sa napätia vo vzťahoch s Ruskom má pre Európanov kritický význam americká vojenská podpora; bez nej totiž nedisponujú jadrovou paritou voči Rusku. Okrem toho sa postoje k Zelenskému po sérii korupčných škandálov stali čoraz rozporuplnejšími. Samozrejme, dalo by sa dúfať v porážku republikánov vo voľbách do Kongresu a v prechod kontroly do rúk demokratov. No aj keby k tomu došlo, nový Kongres zasadne až v novom roku. Dovtedy by mal Trump stále niekoľko mesiacov na to, aby využil svoj vplyv a znepríjemnil Európanom život. Preto zostáva nejasné, ako sa lídri EÚ a Británie rozhodnú: či ponúknu Zelenskému bezpodmienečnú podporu, alebo mu budú radiť, aby sa vyhol riskantnej eskalácii, a naliehať naňho, aby zastavil útoky na ropné rafinérie – aspoň na niekoľko mesiacov.

Napokon, udalosti posledných dní – od dohody o dodávkach nafty až po Trumpove ostré vyjadrenia na
adresu Zelenského – ukazujú, že normalizácia vzťahov s Ruskom zostáva súčasťou agendy amerického prezidenta.

Zelenskyj si ničí vzťah, ktorý si mesiace budoval a riskuje

Navyše, ako dokazuje včerajšie zrušenie sankcií na ruskú naftu, Američania začali – po prvýkrát – oddeľovať túto otázku od problematiky ukončenia vojny na Ukrajine.

Často sa to vníma len ako manéver v rámci volebného roka: Trump potrebuje pred voľbami do Kongresu rýchlo znížiť ceny nafty, a preto robí Putinovi ústupky v tejto oblasti, pričom zároveň ostro kritizuje Zelenského za útoky na ropné rafinérie. Po prvé však objem dodávok nafty, na ktorom sa Trump a Putin dohodli na október – teda na obdobie pred voľbami –, je pomerne malý a je nepravdepodobné, že by viedol k poklesu cien. Po druhé, sankcie neboli zrušené len na čas trvania kampane pred novembrovými voľbami, ale až do apríla. To naznačuje možnosť širších dohôd medzi Moskvou a Washingtonom – dohôd, ktorým bráni Zelenskyj; ten podľa Trumpa „nechce ukončiť vojnu“ a „nechce dospieť k dohode“.

Celkovo vzaté, Trump opakovane naznačoval, že normalizácia vzťahov s Ruskom – s cieľom posilniť postavenie Ameriky v novom globálnom usporiadaní – je preňho dôležitejšia než Ukrajina.

Samozrejme, nie všetci v Bielom dome zdieľajú tento názor a nesúhlasia s ním ani európski spojenci; práve tento odpor doteraz bránil americkému prezidentovi podniknúť radikálne kroky na vyvinutie tlaku na Kyjev. Navyše, ak by voľby do Kongresu dopadli pre republikánov neúspešne, Trumpova pozícia – vrátane oblasti zahraničnej politiky – by sa výrazne oslabila, čím by sa minimalizovala pravdepodobnosť radikálneho obratu v zahraničnej politike USA.

Ako však bolo spomenuté skôr, Kongres bude v súčasnom zložení – v ktorom republikáni ovládajú obe komory – fungovať ešte niekoľko mesiacov bez ohľadu na výsledok volieb. Počas tohto obdobia by Trump stále mohol veľa dosiahnuť. Navyše – a čo je možno dôležitejšie – narastajúce problémy, ktorým čelí Západ, nútia jeho elity bez ohľadu na stranícku príslušnosť zvažovať zmenu stratégie, a to tak v otázke vojny na Ukrajine (ktorej udržiavanie je čoraz náročnejšie a nákladnejšie), ako aj v oblasti vzťahov s Ruskom.