Modlitba Anjel Pána s Levom XIV.: Radosť, ktorú ohlasujeme, nie je umelá

Pripomenul, že dobro sa svojou povahou šíri a že radosť, ktorú kresťania ohlasujú, je Božím darom na spásu sveta. Na príhovor Panny Márie prosil, aby sme ju vedeli ohlasovať vždy a všade, aj tam, kde jej ľudia nerozumejú.

Drahí bratia a sestry, požehnanú nedeľu!

Dnes Ježiš v evanjeliu hovorí o svadobnej hostine, ktorú istý kráľ vystrojil svojmu synovi (porov. Mt 22, 1 – 14).

Svadba syna je pre každú rodinu výnimočnou udalosťou a tento šťastný otec sa chce o svoju radosť podeliť so všetkými. Pripraví hostinu a pozve na ňu mnohých ľudí. Svätý Tomáš Akvinský v tejto súvislosti hovorí, že dobro má vo svojej povahe sklon šíriť sa: „Bonum dicitur diffusivum sui“ (Summa theologiae, I, q. 5, a. 4, ad 2). Aj obraz z nášho podobenstva, zasadený do konkrétnej životnej situácie, nám hovorí o tejto skutočnosti. Keď sa stane niečo dobré, zažne sa svetlo, ktoré nás vedie k tomu, aby sme do svojho šťastia zapojili aj druhých.

Napriek takej krásnej ponuke sa pozvaní namiesto účasti na oslave stiahnu a radšej sa naďalej venujú svojim záležitostiam. Niektorých to dokonca podráždi: kráľových poslov urážajú, ba ich aj zabíjajú. Žiaľ, aj toto sa stáva. Dobro, ktoré ponúkame, nie je vždy pochopené, uznané či ocenené; niekedy je dokonca nesprávne pochopené a odmietnuté. To nás však nesmie odradiť. Kráľ po odmietnutí svadbu nezruší ani oslavu neodvolá. Naopak, svoje pozvanie rozšíri na ešte väčší počet ľudí a pošle svojich sluhov zavolať ich z ulíc, aby sa radosť novomanželov stala darom pre všetkých.

Na tomto mieste sa pýtame: koho predstavujú postavy tohto príbehu? Svätý Hieronym stotožňuje kráľa s nebeským Otcom, ženícha s Ježišom a nevestu s Cirkvou (porov. Komentár k Matúšovi, kniha III, kap. 22). Medzi tieto postavy teda patríme aj my. Pán si nás vyvolil, aby sme s ním zdieľali svoju existenciu a spolu s ním boli nositeľmi života. Svadobná hostina je naša a svadobnou sieňou sú naše kostoly, naše domovy a miesta, kde žijeme a kde nám Syn Kráľa, Ježiš Kristus, každý deň znovu vyznáva svoju lásku a očakáva naše „áno“. Tam sa s ním stretávame, odetí ako nevesta do bieleho rúcha krstu a ozdobení šperkami dobrých skutkov, ktoré nás približujú k Bohu i k sebe navzájom.

Radosť, ktorú ohlasujeme, preto nie je umelá, ale hlboká, konkrétna, skutočná, krásna ako tváre ľudí, ktorých stretávame, a opravdivá ako práca, úsmevy, slzy, podania rúk a prejavy dobra našich každodenných dní. A je Božím darom na spásu sveta. Prosme teda Pannu Máriu, Matku Pána, aby nám pomáhala rásť v tejto radosti a ohlasovať ju vždy a všade, aj tam, kde jej ľudia nerozumejú, a to veľkodušne, odvážne a s vierou.

Zdroj: VaticanNews, slovenská redakcia

Článok pôvodne vyšiel na portáli tkkbs.sk