Výskyt novej inváznej huby pôvodom z Ameriky už zaznamenali aj na Slovensku

Žiačik vysvetlil, že ide o bazídiovú hubu z čeľade hríbovité, rod zlatohríb. Oficiálne slovenské pomenovanie tejto huby zatiaľ nie je stanovené. Huba je podľa jeho slov pomerne ľahko identifikovateľná a odlíšiteľná od našich podobných druhov na základe kombinácie viacerých znakov. Má jemnú hubovú vôňu, výrazne dlhší hlúbik, ktorý je vretenovitý, na báze s výrazným zhrubnutím a s hlbokým pozdĺžnym ryhovaním. Pokožka klobúka presahuje jeho okraj, dužina je belavá a na reze nemení farbu alebo len veľmi jemne. Póry huby sú v mladosti jasne žĺtkovo až citrónovo žlté, neskôr olivovožlté.

„V Európe sa neoficiálne eviduje jeho výskyt už okolo roku 2000 v pobaltských krajinách, kde bol zavlečený so sadenicami borovíc pochádzajúcich zo severnej Ameriky, ktoré sa používali na stabilizáciu pieskových dún pri Baltskom mori. Prvý oficiálne doložený nález je z roku 2007 z Litvy,“ poznamenal botanik. Táto jedlá huba rastie podľa jeho slov výhradne v mykoríze s borovicami. „Vytvára mykorízu aj s našou pôvodnou borovicou lesnou, vyskytuje sa najmä na suchých, piesočnatých pôdach,“ doplnil Žiačik.

Slovenská akadémia vied (SAV) v tejto súvislosti uviedla, že v súčasnosti sa okrem pobaltských štátov vyskytuje v Škandinávii, Poľsku, Nemecku, Bielorusku a Ukrajine. V roku 2025 boli zaznamenané prvé nálezy aj v Česku v Lužických horách a v Lemešanoch na Slovensku. Ďalšie nálezy na území Slovenska možno podľa odborníkov zo SAV predpokladať napríklad v rozsiahlych borovicových lesoch Záhoria.

Odborníci označujú hubu za inváznu. Vzhľadom na rýchlosť šírenia tohto druhu, schopnosť vytvárať mykorízu s pôvodnou borovicou lesnou a schopnosť presadiť sa aj za nepriaznivých podmienok je možné podľa Žiačika konštatovať, že výrazne konkuruje pôvodným druhom. „Časom sa možno preukáže aj antagonistické pôsobenie mycélia tohto druhu na mycélium pôvodných druhov, toto je však len predpoklad, ktorý si vyžaduje podrobnejší výskum,“ dodal botanik.