Slovenské internáty sú zabraté Ukrajincami i hmyzom. Malatinec sa to rozhodol riešiť

Roman Malatinec vo svojom prejave uviedol:

Dámy a páni, príjemný dobrý deň vám všetkým želám. Dovoľte, aby som vás privítal na tlačovej besede, ktorú som zorganizoval po mojej iniciatíve a oslovení našich študentov na Slovensku o situácii na našich internátoch slovenských vysokých škôl. Oslovil som viacero študentov, ktorí mi zaslali aj maily, ktorých ma informovali, aký stav je ohľadne študentov a prideľovaní internátov na vysokých školách.

Chcem sa poďakovať všetkým vysokoškolským študentom, ktorí mi zaslali tieto informácie a musím povedať, že ma to veľmi znepokojilo a povedal som si, že treba o tom hovoriť aj na pôde Národnej rady. O mojich záveroch a zisteniach vás budem informovať aj v následne krokoch. Keď som zverejnil moje video, kde som vyzval študentov, aby ma informovali, tak hneď v ten večer som dostal zaujímavú správu.

Dobrý večer, všimla som si vaše video a naozaj s tým treba niečo začať robiť. Ja som našťastie internát za zrakom dostala, ale mnoho mojich známych nie. A na intrákoch počuť naozaj viacej Ukrajinčiny ako Slovenčiny a preto sa pýtam, že ako je to možné, že naši študenti zo Slovenska nemajú prednosť. Dúfam, že sa s tým začne niečo robiť, pretože študenti si kvôli tomu musia platiť drahé byty, ktoré Ukrajinci nemusia a majú internát. Chcem povedať, že Slovenská republika je pohostinná krajina.

V prípade núdze vieme ľudí uchýliť, vieme im pomôcť, ale žiadame od nich, aby rešpektovali zákony SR, aby sa nimi riadili, zachovávali slušnosť. A keďže hovorím o slušnosti, aj vám poviem konkrétne prípady. Vzhľadom na anonymitu, ktorú som sľúbil študentom, nebudem i vravieť ich mená, ale písali mi študenti z vysokých škôl z Trnavy, z Slovenskej technickej univerzity v Bratislave, v Žiline, v Banskej Bystrici, ale aj v Košiciach.

Budem citovať. Dobrý deň. Na základe vášho príspevku na sociálnych sieťach ohľadom internátov na vysokých školách som sa rozhodla vám napísať moju osobitnú skúsenosť.  Pochádzam z nejakého mesta, chcem byť anonymný, nechcem ich prezradiť, A viem, že niekedy pri prideľovaní v internátoch údajne komisie rozhodujú, že merajú vzdušnou čiarou vzdialenosť. Takisto mi napísala veľmi zaujímavú informáciu, že jeden z najhorších faktorov na celej tejto situácie sú študenti z Ukrajiny.

Keďže mám kamarátov na trnavskom internáte, viem vám pravdivo povedať, ako sa ukrajinskí študenti na týchto internátoch správajú. Neumývajú po sebe svoj riad, ktorý nechávajú i niekoľko týždňov v pohodených spoločných priestoroch, sú veľmi hluční a neberú ohľad na ostatných. Často hovoria o ľuďoch škaredé veci priamo pred nimi, lebo si myslia, že keď hovoria inou rečou, nebudú im rozumieť. A keďže ich je na internáte viac ako nás Slovákov, často sú väčšinou a tvária sa, ako by im patril nielen internát, ale aj celá univerzita. Dôležitá informácia, ktorú mi zaslala, tak si porovnajme, ako sa pozerajú naši študenti, na tých ukrajinských, aké sú výhody, aké nevýhody. Nikoho nediskriminujem a nemám proti ľuďom, ktorí kvôli vojne hľadajú útočisko vôbec nič.  Ale tento problém už začal naberať nové smery. A žiaden, a žiaden z mojich spolužiakov nie je týmto nadšený, pretože zatiaľ, čo ukrajinskí študenti chodia po meste do barov, my obyčajní študenti priamo zo slovenských dedín sa ponáhľame na vlakovú stanicu chytiť posledný spoj domov a modlíme sa, aby sme prišli domov pred polnocou, pretože v skorých ranných hodinách, 4.40 napríklad, ako mi píše, potrebujeme stihnúť autobus o 5 do školy. Takisto mi ďakuje a prosí ma o anonymitu.

Potom mi zase písali študenti z Trnavy. Ďakujem vám, vážený pán Malatinec, za váš príspevok, v ktorom ste sa ponúkli pomôcť študentom. Takisto mi píše, ako boli posudzovaní nejakou vzdušnou čiarou, vzdialenosť od internátu a tak ďalej, ale nedáva mi to logiku, pretože si to neviem predstaviť, ako posudzujú študenta z Ukrajiny a študenta z Košic, Prešova, z Michaloviec alebo z iných častí. Napriek tomu systém vidí iba číslo vypočítané vzdušnou čiarou, čiže to aj popisuje daná žiačka atď. Najskôr mi bolo opakovane povedané, že podmienky som splnila a som náhradníčka. Neskôr je moje odvolanie zamietnuté, pretože podmienkou je 90 km napríklad, to nesplňam, ako môže byť aj tá istá podmienka raz splnená a následne nesplnená.

Minulý rok som mala skúšku o 9 hodine, takže som mala problém sa dostať, musela ráno cestovať, vzdialenosti, dopravné spojenie, ťažké, nevedia sa presunúť títo študenti. Nežiadam výhodu, ani nechcem, aby kvôli mne prišiel o miesto iný študent. Chcem iba, aby niekto konečne zohľadnil reálnu situáciu, nie iba číslo vypočítané systémom. Preto vás prosím o pomoc a existuje spôsob, ako túto situáciu ešte riešiť.

Veľmi by som ocenila, keby ste mi pomohli nájsť cestu ako na to. Ďalší mail tu mám z Technickej univerzity, kde budem troška obšírnejší, pretože sú tu závažné  dôvody. Ja osobne voči rasám a iným národom nemám nič.  Naozaj to píšem objektívne. Keďže sama patrím do národnostnej menšiny na Slovensku, viem, aký pocit je to, keď vás niekto neprijme medzi seba. Avšak pri Ukrajincoch je to iné.

Odkedy je u nás pretlak Ukrajincov, študenti zo Slovenska nemajú kde bývať, presne ako ste spomenuli. Nešlo by len o to, že potrebujú ubytovanie a pomoc kvôli prebiehajúcej vojne. Na vysokoškolský internát sa sťahujú 16-17 ročné deti, ktoré sa nevedia správať k ostatným, nemajú základné hygienické návyky a dovoľujú si na každého. Keď už ten internát dostanú, vôbec si ho nevážia. Kvôli ním sa u nás na internáte premnožili minulý akademický rok ploštice.

Taktiež je obrovský problém, že nevedia po slovensky, či už potrebujú vyriešiť niečo s ubytovacím oddelení, spýtať sa, niečo vyriešiť na internáte. U ukrajinských študentov je už skoro pravidlom, že si na izbe poriadok nerobia vôbec, bez rozdielu u dievčat a chlapcov. Ich izby majú hrubú vrstvu prachu na zemi, rozhodené veci po zemi, plesnivé záchody a sprchové kúty a riady už tiež plesnivé, pohodené hocikde po izbe. Skratka, žiadna úroveň hygieny, ale samozrejme, česť výnimkám.

Mali sme na internáte prípad, keď jeden študent z Ukrajiny mal na izbe ploštice, nevedel, čo to je, nevedel to ani vysvetliť na vrátnici. Jeho riešenie bolo, že si na vrátnici ľahol späť na gauče, ktoré taktiež zamoril plošticami a internát ich musel vyhodiť. Takisto problémov, ktoré sa týkajú internátov, je nesmierne veľa. Snažila som sa vám vysvetliť podrobne, aby ste mali túto informáciu, pohľad bežného študenta, ubytovaného na internáte. Dúfam, že sa vám podarí niečo z touto situáciou dosiahnuť, pretože, ako ste sami spomínali, problémov je strašne veľa.

Čiže tu máme ďalší prípad. Študenti zo Žiliny.  Dobrý deň, pána Malatinec. Po včerajšej relácii Kráľ na ťahu som zachytila debatu o ukrajinských študentoch na vysokých školách. Môžem potvrdiť, že aj na Žilinskej univerzite vytláčajú našich slovenských študentov Ukrajinci, akože študenti nie len na internátoch, ale aj na študijných miestach.

Už sú tam celé triedy Ukrajincov, ktoré len využívajú systém, neučia sa a vyrušujú, sú hluční, nechcú sa učiť po slovensky a na skúškach akože nerozumejú. Tak sa pýtam, začo dostávajú známky, kredity na ďalší postup do ďalšieho ročníka.  A mnohí využívajú aj medziročník. Vytvárajú sa tam skupiny Ukrajincov, ktorí sú drzí voči slovenským študentom, narážajú do nich len, aby nedošlo k tragédii. Ďalší mail, ktorý tu mám, je to, nehovorí o stave ubytovania, ktorý je katastrofálny na internátoch, ale zaujalo ma, že syn má všetky spolubývajúcich Ukrajincov. A keď mal prvé prednášky, tak cca 50-60 % všetkých spolužiakov v ročníku. A že nevedia ani zaťať po slovensky, ani anglicky, len rusky. Ako teda prešli cez prijímačky takéto húfy študentov?

Ďalšia vec, ktorú tu mám. Dobrý deň, reagujem na vaše video ohľadne internátov. Ja som síce dostal internát, ale mám dvoch spolubývajúcich, ktorí sú zvyknutí na úplne iný štandard a sú z Ukrajiny. Nedokážu sa správať, nesprchujú sa, neperú, nemenia posteľnú bielizeň, celá izba smrdí a keď im poviem, aby si niečo s tým robili, tak sa mu vysmievajú do očí. Milí priatelia, takýchto mailov od slovenských študentov vysokých škôl som dostal množstvo. Čo je mojim cieľom? Mojim cieľom nie je urobiť rozpor medzi študentami slovenskými a ukrajinskými, ale upozorniť ukrajinských študentov, aby za prvé rešpektovali slovenské zákony, aby sa správali slušne na internátoch. A takisto moja cesta bude viesť rozhovory s ministrom školstva, aby sa prehodnotil systém prideľovania internátov, nie na základe nezmyselných vzdušných čiar vzdialenosti od trvalého pobytu a nikto neprihliada na geografiu celého Slovenska, odkiaľ študent pochádza, a aby preveril pán minister školstva situáciu s prideľovaním vysokoškolských internátov, pretože táto krajina chce mať vysokoškolsky vzdelaných ľudí,

Chceme im vytvárať podmienky, ale to, aby boli diskriminovaní voči Ukrajincom, ktorým vytvárame väčší priestor, zdá sa podľa informácie študentov, aby túto situáciu pán minister preveril. Žiadam ho z tohto miesta, aby tejto situácii venoval patričnú pozornosť.  Ja spracujem podnety od týchto študentov, samozrejme anonymne, ja tie maily tu mám, A budem informovať pána ministra, budeme hľadať spoločnú cestu. Chcem sa poďakovať všetkým študentom vysokých škôl, aby sa mi nebáli napísať, aby ma informovali o tejto situácii, pretože im chcem pomôcť, aby slovenskí študenti chceli študovať, aby nemuseli otročiť tu, v Bratislave a pracovať a zarábať si na ťažké priváty, kde budú platiť vysoké sumy, pretože systém vysokého školstva by mal vytvoriť priestor hlavne aj pre slovenských študentov, ktorí chcú študovať, ale je zrejme,  že cez vojnu na Ukrajine viac asi uprednostňujeme študentov, z Ukrajiny ako Slovákov. A to sa mne osobne nepáči, preto chcem tento systém zmeniť.

Takže ďakujem študenti veľmi pekne za vaše maily, za vašu komunikáciu, veľmi si to cením a verím, že s touto vecou pôjdeme za pánom ministrom a veci sa pohnú dopredu. Takže žiadam prešetriť stav, akým spôsobom boli prideľované internáty ukrajinským študentom na základe čoho a následne, ako sa prideľujú slovenským študentom, aby som dostal relevantné informácie. Ďakujem vám veľmi pekne.