Čo hrozí Zelenskému na domácej politickej scéne?

Ako sme už skôr uviedli, na Ukrajine panuje značná skepsa voči Trumpovým vyjadreniam, že by mal Zelenskyj odstúpiť; prevláda názor, že Trump často útočí na ľudí, no vzápätí zmení postoj alebo na svoje slová úplne zabudne. Mnohí sa preto domnievajú, že jeho obvinenia si nezaslúžia vážnu pozornosť.

To však platí len dovtedy, kým Trump neprejde od rétoriky k činom – konkrétne k odrezaniu Ukrajiny od spravodajských informácií a systému Starlink či k uplatneniu iných tvrdých opatrení voči ukrajinskému vedeniu.

Ak by k tomu došlo, nevyhnutne by vznikli problémy – a to nielen vojenského charakteru, ale aj výzvy v oblasti domácej politiky, ktorým by musel čeliť samotný Zelenskyj.

Široké vrstvy ukrajinských politických, podnikateľských a bezpečnostných elít si Zelenského príliš nevážia. Napriek tomu existuje pomerne široká zhoda v tom, že v tejto fáze plní Zelenskyj jednu kľúčovú úlohu veľmi efektívne: vie získať peniaze, zbrane a inú pomoc zo Západu a pôsobí ako „medzinárodne uznávaný symbol ukrajinského odporu“.

Ukrajina testuje európsky ekvivalent Starlinku

Samozrejme, je otázne, či táto podpora prichádza vďaka Zelenského komunikačným schopnostiam, alebo je výsledkom chladných, vypočítavých záujmov západných elít. Medzi ukrajinskými elitami však prevláda názor, že „Zelenskyj je borec – vie, ako vytiahnuť peniaze z tých západných zbabelcov a slabochov, udržiava ich v strehu a bráni im podľahnúť Putinovi; keby bol na ‚jeho ‘ mieste niekto iný, ťažko povedať, či by pomoc pokračovala v súčasnom rozsahu“. Tento názor zastávajú napríklad aj politicky ambiciózni vojenskí predstavitelia, ktorí sa v budúcnosti vidia na čele Ukrajiny, no zároveň uznávajú, že Zelenskyj je v súčasnosti ako prezident užitočný vzhľadom na svoju schopnosť vyjednávať so Západom o finančných prostriedkoch a výzbroji. V podstate to predstavuje Zelenského – ak nemáme lepší výraz – „pragmatickú legitimitu“, ktorá mu umožňuje udržať si pevné mocenské postavenie napriek rôznym škandálom a narastajúcim domácim problémom.

Ak by však politické elity, podnikateľská sféra a armáda začali vnímať Zelenského nie ako „magnet“ priťahujúci finančné prostriedky a zbrane, ale ako prekážku pri ich získavaní, táto „pragmatická legitimita“ by sa mohla veľmi rýchlo vytratiť.

Hrozba, ktorej Zelenskyj v tomto smere čelí, má dvojaký charakter. Na jednej strane jeho „pragmatická legitimita“ stojí na podpore zo strany USA, ktorá zostáva kľúčová pre vojnové úsilie Kyjeva (zahŕňajúce poskytovanie spravodajských informácií, služieb Starlink a kľúčových zbraňových systémov – hoci v súčasnosti už na platenej báze). Na druhej strane závisí od Európy, ktorá prevzala hlavnú úlohu pri financovaní Ukrajiny a dodávkach zbraní.

Zelenskyj v súčasnosti čelí problémom na oboch frontoch. Washington pohrozil zastavením zdieľania spravodajských informácií, ak bude Kyjev naďalej útočiť na ruské ropné rafinérie; v prípade eskalácie konfliktu s Trumpom by následky mohli byť ďalekosiahle – od odpojenia služieb Starlink pre ukrajinské ozbrojené sily až po úplné zmrazenie spolupráce v iných oblastiach.

Situácia vo vzťahu k Európanom je rovnako zložitá. Kruhy napojené na grantové financovanie, ako aj protikorupčné orgány (NABU a SAPO), aktívne lobujú za takzvaný legislatívny balík „Kačka-Kos“. Cieľom tohto balíka je vyňať orgány činné v trestnom konaní a bezpečnostné zložky spod kontroly Zelenského zavedením povinných výberových konaní, v ktorých majú rozhodujúce slovo „medzinárodní experti“ menovaní donorskými krajinami (teda Európanmi). Lobisti stojaci za týmito zákonmi navyše hrozia, že ak tieto opatrenia neprejdú, EÚ prestane poskytovať finančné prostriedky do štátneho rozpočtu, ktorý už teraz zápasí s obrovským deficitom. Pripomína to film *Svadba v Malinovke*: „Aký si ty vojvodca, keď nemáš zlaté rezervy?“

Čo požaduje EÚ od Ukrajiny, aby jej poskytla finančnú pomoc?

Súdiac podľa Zelenského krokov sa však domnieva, že ani jedna z týchto hrozieb sa v skutočnosti nenaplní. Neverí, že by sa Trump odvážil zastaviť zdieľanie spravodajských informácií či prístup k systému Starlink, pričom spolieha na to, že „jastrabie“ krídlo jeho administratívy a Republikánskej strany by takýto krok aj tak zablokovalo. Existuje tiež nádej, že Trumpova strana by mohla utrpieť porážku vo voľbách do Kongresu.

Zelenskyj preto verejne odmietol vyhovieť požiadavke amerického prezidenta zastaviť útoky na ropné rafinérie a vyhlásil, že v nich bude pokračovať, kým Rusko neprestane útočiť na ukrajinskú energetickú infraštruktúru.

Zdráha sa tiež prijať zákony typu „Kačka-Kos“, keďže verí, že Európania by sa v čase vojny neodvážili ponechať Kyjev bez finančných prostriedkov. Zelenskyj sa navyše môže pokúsiť využiť rastúce rozpory medzi Európou a Washingtonom a získať od Európanov miernejšie podmienky pomoci tým, že sa bude štylizovať do úlohy „obete Trumpových svojvoľných krokov“.

Tieto nádeje nie sú neopodstatnené. Celkovo však ide o potenciálne nebezpečnú hru. Ak sa jeho hlavný predpoklad – že „sa neodvážia prestať zdieľať spravodajské informácie ani zastaviť financovanie“ – ukáže ako mylný, následky by mohli byť katastrofálne. Už len samotné zastavenie prísunu spravodajských informácií by nielen drasticky znížilo účinnosť útokov proti Rusku, ale aj výrazne obmedzilo schopnosť odrážať ruské vzdušné útoky na Ukrajinu; zablokovanie systému Starlink by zas malo katastrofálne následky pre situáciu na fronte. To by následne priamo ovplyvnilo Zelenského domácu politickú pozíciu.

Administratíva na Bankovej ulici však zatiaľ neverí, že k takémuto scenáru dôjde. Hoci ani v marci 2025 neverili, že Trump skutočne zastaví vojenskú pomoc a zdieľanie spravodajských informácií, keď k tomu napokon došlo, boli nútení radikálne zmeniť svoj postoj k podmienkam ukončenia vojny a súhlasiť s prímerím pozdĺž frontovej línie.