Môj profil 
Predplatné
Ekumenický a medzináboženský dialóg pokračuje napriek zložitej medzinárodnej situácii či nedávnym atentátom proti koptskej komunite v Egypte. Ďalším incidentom proti pokoju v Egypte bol utorňajší útok islamistov v blízkosti pravoslávneho kláštora sv. Kataríny na úpätí Sinaja, ktorý zapríčinil smrť jedného egyptského policajta.
Význam účasti pápeža Františka a patriarchu Bartolomeja v Káhire z pohľadu pravoslávia vysvetlil pre Vatikánsky rozhlas archimandrita Athenagoras Fasiolo, delegát pravoslávneho metropolitu v Taliansku a na Malte Gennadiosa. Predstavený pravoslávneho kláštora v Livorne sa vyjadril týmito slovami:
„Verím, že dve hlavné kresťanské Cirkvi, dve hlavné rodiny kresťanstva spoločne dosvedčujú plán pokoja, ktorý presahuje politické a ekonomické zväzky, aj tzv. kresťanských veľmocí, ktoré príliš často, a na Západe jednotne, zostávajú ticho tvárou tvár týmto skutočnostiam.“
Na otázku o riziku protireakcií zo strany tých, ktorí si mier naopak neželajú, archimandrita Athenagoras odpovedá:
„Verím, že všetky náboženstvá majú ako prvú úlohu učiť svojich veriacich, svojich nasledovníkov, čo sa rozumie pod pojmom pokoj. Pokoj nie nikdy nadvláda jedného nad druhými, toto nie je pokoj. Mier nie je nikdy mier prikázaný, nie je nikdy podrobenie sa vôli jedných nad inými. Mier znamená koordinovať, pracovať spoločne na nájdení spoločnej cesty, uspokojivej, spravodlivej, ktorá dokáže garantovať spravodlivý život, to jest život vo svojej plnosti.
Potrebujeme sa nebáť povedať, že existujú pomätené frakcie, ale myslím si, že tak ako to bolo v dvetisícročnej histórii kresťanstva, počas ktorej sme sa naučili chápať, ako treba žiť vieru, rovnako aj ďalšie náboženské rodiny budú musieť urobiť to isté. Nemôžeme sa, podľa mňa, zachrániť jednotlivo, musíme sa zachrániť spoločne, jedni s druhými: kresťania s kresťanmi, kresťania spoločne s ostatnými náboženstvami.“
Delegát pravoslávneho metropolitu reagoval aj na otázku, či si tento ekumenický a medzináboženský dialóg dokáže stanoviť správny odstup od tých, čo chcú využívať náboženstvo na politické či geopolitické ciele. Archimandrita Athenagoras Fasiolo odpovedal:
„Verím že áno. Ako veriaci človek verím, že áno. Musíme byť odvážni, ale musíme hovoriť medzi sebou aj o tom, čo sme jedni i druhí nevykonali na zabránenie tomu, čo sa deje. Západ má určite svoj podiel na vzostupe týchto fundamentalizmov, moslimský svet má tiež svoj podiel, pretože nedokázal viesť k múdrejším myšlienkam teológiu ponechanú tak trochu v samovoľnosti. Verím, že každý musí prispieť svojím dielom, pretože inak sa dostávame na cestu bez návratu.
Musíme sa stretávať, musíme mať odvahu zhovárať sa, musíme mať odvahu uskutočniť aj tieto náročné cesty, pretože som si istý, že táto cesta v tomto momente bude ťažká tak pre pápeža Františka ako aj pre ekumenického patriarchu i pre všetkých ostatných náboženských predstaviteľov, ktorí prídu. Nemôžeme sa tváriť, že nevidíme tých našich bratov vo viere, ktorí trpia v primnohých častiach sveta.
Nemôžeme nepovedať, že kresťanská viera je v tomto čase opäť vierou, ktorá je vo svete najviac prenasledovaná. Ale to nie preto, že by sme chceli potvrdzovať nadradenosť alebo kto vie čo, ale jednoducho preto, aby sme sa zhovárali ako bratia a aby sme spoločne našli riešenia.
.jpg)
.jpg)
.JPG)
