Vo svojom vyhlásení vyzývajú veriacich, aby nedopustili vypuknutie novej svetovej vojny. Všetky strany, ktoré by mohli byť zavlečené do konfliktu, žiadajú, aby začali rokovať. Pripomínajú tiež, že je nutné, aby medzinárodné spoločenstvo skoncovalo s terorizmom za pomoci spoločných koordinovaných a dobre uvážených krokov.

Vo vyhlásení, ktoré má desať strán a 30 bodov, vyjadrujú smútok nad stratou jednoty kresťanstva a vyslovujú nádej, že ich spoločné stretnutie povzbudí kresťanov na celom svete, aby sa modlili za plnú jednotu cirkví. “Aby boli jedno,” píše sa vo vyhlásení.

Ocenili a vyzdvihli však bezprecedentnú obrodu kresťanstva a oživenie viery v Rusku a mnohých východoeurópskych krajinách, kde desaťročia dominovali ateistické režimy.

Vyslovili nádej, že rozkol medzi pravoslávnymi na Ukrajine bude prekonaný na základe kánonických noriem. Konštatovali, že uniatizmus nie je spôsobom, ako obnoviť jednotu cirkvi.  V súvislosti s Ukrajinou vyzvali strany konfliktu na jej východe k múdrosti a obnoveniu mieru.

Patriarcha a pápež pozdvihli svoj hlas i na obranu prenasledovaných kresťanov, ako aj prívržencov iných náboženských tradícií, ktoré sú vo svete, najmä na Blízkom východe a v severnej Afrike, obeťami občianskych vojen, chaosu a teroristického násilia. zdôraznili pri tom, že zločin nemožno ospravedlňovať náboženskými heslami. Pripomenuli tiež unesených duchovných a žiadali ich prepustenie.

Upozornili i na nutnosť poskytnúť trpiacim rozsiahlu humanitárnu pomoc. Patriarcha moskovský a celej Rusi a pápež vyhlásili, že nikto nemôže zostať ľahostajný k osudu miliónov migrantov a utečencov, “ktorí klopú na dvere bohatých krajín.”

Obaja duchovní kritizovali aj “bezuzdnú spotrebu, typickú pre niektoré z najviac rozvinutých krajín, ktorá rýchlo vyčerpáva zdroje našej planéty”. “Rastúca nerovnosť v rozdeľovaní pozemských dobier zvyšuje pocit nespravodlivosti v zavedenom systéme medzinárodných vzťahov,” uvádza sa vo vyhlásení.

Upozorňujú aj na náboženskú neslobodu v mnohých krajinách a nutnosť chrániť kresťanov Blízkeho východu, pričom vyzvali medzinárodné spoločenstvo, aby sa postavilo proti ich vyháňaniu z oblastí, kde žili “od apoštolských čias”.

Patriarcha a pápež v texte deklarujú, že chcú spojiť svoje úsilia a reagovať na výzvy súčasnosti. Ich vyhlásenie sa týka aj témy zrovnoprávnenia manželstiev ľudí rovnakého pohlavia s tradičnými, eutanázie i interrupcií. Vyjadrili pritom znepokojenie nad “stále sa rozširujúcim používaním biomedicínskych reprodukčných technológií.” “Manipulovanie s ľudským životom – to sú útoky na podstatu bytia človeka stvoreného na Boží obraz.

Považujeme za svoju povinnosť upozorniť na nemennosť kresťanských morálnych zásad založených na rešpektovaní dôstojnosti ľudskej bytosti, ktorá je predurčený žiť podľa Stvoriteľovho plánu.

Na margo umelého prerušenia tehotenstva uviedli, že na svete sú milióny detí zbavené možnosti narodiť sa. Pokiaľ ide o eutanáziu, starší a chorí ľudia podľa nich začínajú cítiť, že sú nadmernou záťažou pre svoju rodinu i spoločnosť ako celok.

Stretnutie oboch vodcov kresťanských cirkví – prvé od schizmy v roku 1054 – trvalo niečo viac ako dve hodiny a konalo sa na letisku v Havane. Väčšina schôdzky, na ktorú sa akreditovalo vyše 200 novinárov, sa konala za zavretými dverami.

Svoje spoločné vyhlásenie Kirill a František podpísali v jednej zo sál medzinárodného letiska v Havane, kde aj rokovali.

Pred odletom z Havany na päťdňovú návštevu Mexika pápež o schôdzke s patriarchom Kirillom povedal, že hovorili “jasne a priamo”. Uviedol tiež, že vysoko oceňuje Kirillovo želanie dosiahnuť jednotu kresťanstva. Pápež spresnil, že s patriarchom Kirillom prerokovali celý rad iniciatív, ktoré bude možné časom uskutočniť. “Hovorili sme ako bratia. Cítil som prítomnosť Ducha Svätého,” vyhlásil pápež po rokovaniach a poďakoval sa predstaviteľom oboch strán za prípravu tejto významnej schôdzky. Vďaku vyjadril aj “Kube, kubánskemu ľudu a prezidentovi krajiny”. “Ak to takto pôjde ďalej, Kuba sa stane centrom dialógu cirkví – a to všetko na chválu Boha Otca, Syna a Ducha Svätého a jeho veriaceho ľudu pod ochranou Bohorodičky Panny Márie,” konštatoval František.

Patriarcha Kirill uviedol, že diskusia s pápežom bola obsažná a “umožnila nám vypočuť a pochopiť naše postoje”. “Výsledky mi dovoľujú povedať, že obe cirkvi môžu aktívne spolupracovať na obrane kresťanstva v celom svete a s plnou zodpovednosťou, aby nedošlo k vojne, všade bol rešpektovaný ľudský život a boli posilnené základy mravnosti, rodiny a človeka,” vyhlásil.

Stretnutie na tejto úrovni sa plánovalo aj v 90. rokoch, keď na čele ruskej pravoslávnej cirkvi stál patriarcha moskovský a celej Rusi Alexij II. a pápežom bol Ján Pavol II. Schôdzka sa však neuskutočnila, pretože sa nepodarilo vyriešiť problémy, ktoré boli dôležité pre pravoslávnu stranu – medzi nimi je aj štatút gréckokatolíckej (tzv. uniatskej) cirkvi na Ukrajine. Pápež František a patriarcha Kirill dnes v Havane vyjadrili nádej, že na Ukrajine dôjde k zmiereniu gréckokatolíkov a pravoslávnych.

Pápež František venoval patriarchovi Kirillovi relikviu sv. Cyrila

Patriarcha  Kirill daroval počas stretnutia pápežovi Františkovi kópiu ikony Kazanskej Matky Božej, ktorú majú pravoslávni veriaci v Rusku v mimoriadnej úcte, informovala agentúra ANSA.

Ikonu kedysi dostal Vatikán ako dar a pápež Ján Pavol II. ju chcel osobne venoval Kirillovmu predchodcovi, patriarchovi Alexijovi II. Cesta Jána Pavla II. do Ruska sa napokon neuskutočnila, ale obraz Alexijovi v roku 2004 odovzdal kardinál Walter Kasper, ktorý bol vtedy predsedom Pápežskej rady pre jednotu kresťanov.

Pápež František patriarchovi Kirillovi daroval relikviu jeho patróna – sv. Cyrila, ktorý je spolu so sv. Metodom označovaný za apoštola Slovanov. Okrem relikvie – kúska kosti – pápež Kirillovi daroval aj kalich.