Drahí bratia a sestry, srdečne vás všetkých pozdravujem!

Slávime Veľkú noc, najväčší kresťanský sviatok, zmŕtvychvstanie Krista Pána. Oprávnene sa tešíme z toho, že život zvíťazil nad smrťou, dobro zvíťazilo nad zlom a Božia milosť zvíťazila nad ľudskými hriechmi. Preto mohol Boží anjel povedať obetavým ženám: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ (Lk 24, 5 – 7)

K významným francúzskym riekam patrí rieka Rhone (čítaj róne). Jej názov má keltský základ, keďže keltské slovo „rodanus“ znamená „kľukatiť sa“. Krásna a mocná rieka Rhone pramení vo švajčiarskych Alpách, vyteká z ľadovca. Meria viac ako 800 kilometrov; asi 300 kilometrov tečie vo Švajčiarsku a 500 kilometrov vo Francúzsku. Rieka Rhone sa kľukatí obzvlášť v hornom toku, keď preteká vysokým skalnatým pohorím Álp.

Na brehoch rieky sú vysoké a strmé končiare. Čoraz väčšie skaly a bralá sa z oboch strán rieky približujú k sebe. Vzdialenosť medzi tvrdými skalnými bralami sa zmenšuje čoraz viac, až sa nakoniec dotýkajú a neúprosne hatia tok rieky. Pritom tieto skaly tvoria nad vodou obrovský baldachýn a celkom pohlcujú rieku vo svojom vnútri. Vzbudzuje to dojem, že rieka náhle vteká do hlbín zeme, že zanikla, a preto ju miestni obyvatelia nazývajú „rieka, ktorá zmizla“. Áno, pre pozorovateľa, ktorý putuje po rieke, rieka úplne zmizla. Na niektorých úsekoch dokonca nepočuť ani jej šum. Naozaj sa to javí tak, že tvrdé skaliská rieku zastavili, akoby zničili a nadobro pochovali. Ale tento stav ticha netrvá dlho. Rieka Rhone neskôr ukazuje svoju silu. Nezadržateľne vystupuje zo skál, ktoré ju hatili a víťazne láme ich odpor. Vo veľkej sile – a v ešte mohutnejšom prúde – znovu vyteká na denné svetlo, rozlieva sa naširoko vo svojom koryte a prináša celej krajine osvieženie a život.

Miestni kresťania, ktorí dôverne poznajú svoju rieku, vidia v jej toku a v jej víťazstve nad tvrdými skalnými bralami symbol zmŕtvychvstania Ježiša Krista. Ježiš, vtelený Boží Syn, keď začal verejne účinkovať, priniesol svetu pravdu, milosť a bohatstvo Božieho požehnania. Ale tvrdosť ľudských sŕdc, zloba hriechov, začali Ježiša prenasledovať a hatiť. Ježiš viac a viac narážal na ich prekážky a neľútostný odpor. Nepriateľské sily ho čoraz viac obmedzovali, až ho chytili, zviazali, zbičovali, ukrižovali a pochovali. Naozaj sa zdá, že Ježiš na Veľký piatok prehral a celé jeho dielo – i on sám – sú stratení a navždy pochovaní. Tak si to mysleli jeho nepriatelia.

Avšak prichádza Veľkonočná nedeľa. A ukázalo sa veľkonočné víťazstvo Pána nad tvrdou skalou hriechu, nad ohromnou silou smrti. Ježiš vstal z mŕtvych! On vyhral, on bude do konca čias prinášať svoju milosť a hojné Božie požehnanie celému svetu.

Ježiš je Pánom a večným Víťazom, v ktorom všetko nachádza svoju obnovu. Bratia a sestry, sme pripravení sláviť víťazstvo s Ježišom, sme ochotní prijímať jeho nový život?

Úprimné pokánie každého jedného z nás je prípravou na spojenie sa s víťazným Kristom. Hlboká ľútosť a konkrétna náprava nášho života nás otvára novému životu v Božej posväcujúcej milosti. Vieme, že táto Veľká noc je mimoriadna, lebo prežívame Svätý – jubilejný rok. Viac ako inokedy myslíme na veľké Božie milosrdenstvo a túžime zmieriť sa s Bohom aj s blížnymi.

Prosím, začnime tým, že požiadame a poprosíme všetkých, najmä svojich blížnych takto: „Odpusť mi, prepáč mi, prehrešil som sa voči Bohu i voči tebe! Chcem to napraviť, chcem byť lepším a milším tvojim bratom; tvojou sestrou.“ Ja sám, ako biskup, úprimne prosím všetkých ľudí, veriacich i neveriacich, klerikov i laikov, ktorým bolo zo strany banskobystrického biskupstva ublížené o prepáčenie a odpustenie.

Týmto našim kajúcim slovám, prosím, podriaďujme aj svoje správanie a svoje ďalšie skutky. Robme pokánie nielen slovami, ale aj svojimi skutkami.

Takto sa staneme skutočnými „pútnikmi nádeje“, ktorých cieľom bude nebo a ešte predtým, teda tu na zemi, požehnaný a Božím milosrdenstvom naplnený život. V tomto zmysle nás všetkých pápež František vyzýva a oslovuje: „Pozývam vás, drahí bratia a sestry, nestavať múry ale mosty, poraziť zlo dobrom, urážku odpustením a žiť v pokoji so všetkými“ (príhovor zo dňa 18.3.2017). Toto krásne konanie je ovocím Kristovho veľkonočného víťazstva. Urobme všetko pre to, aby sme takto vstávali a víťazili s Kristom Pánom!

V Indii, na múre Detského domova v Kalkate, ktorý založili Misionárky lásky svätej Matky Terezy, sú napísané slová, ktoré vyjadrujú veľkonočnú nádej na lásku potrebnú pre súčasný svet:

„Človek je neracionálny, nelogický, egocentrický:“

„To nie je dôležité, miluj ho“ .
Keď robíš dobro, hovoria, že to nerobíš nezištne. «To nie je dôležité, konaj dobro».
Ak plníš plány, narazíš na nepriateľov: „To nie je dôležité, realizuj ich“.
Dobro, ktoré vykonáš, zajtra odíde do zabudnutia: „To nie je dôležité, vykonaj ho“.
Čestnosť a úprimnosť spôsobia, že ťa zrania: „To nie je dôležité, buď čestný a úprimný“.
Všetko, čo si roky budoval, môže byť zničené v jednej chvíli: „To nie je dôležité, buduj“.
Ak budeš ľuďom pomáhať, urazia sa: „To nie je dôležité, pomáhaj im“.
Daruj svetu všetko, čo je v tebe najlepšie a poďakujú ti kopancami: „To nie je dôležité, dávaj všetko, čo je v tebe najlepšie“.
Lebo – v Zmŕtvychvstalom Ježišovi láska víťazí…“

Drahí bratia a sestry, pridajme sa k Víťazovi Kristovi aj my. Začnime osobným vstaním z pádov našich hriechov a neprávostí konaním úprimného pokánia. Pán Boh sa vo svojej veľkodušnosti nedá zahanbiť. Uzdraví nás, posvätí nás a povýši nás za svoje milované adoptívne deti. A toto je naším najväčším životným víťazstvom a úspechom.

Vinšujem vám pokojnú a milostiplnú Veľkú noc! Nech sme všetci motivovaní veľkonočným víťazstvom Krista Pána. Nech často myslíme na definitívne a šťastné stretnutie s našimi blížnymi a s našim dobrým Stvoriteľom v nebi. Veď Pán Boh je pravý zmysel i cieľ nášho života.

Všetkých vás zo srdca žehnám!

Mons. Marián Chovanec,  biskup

Článok pôvodne vyšiel na portáli TK KBS.