Parlament Čiernej hory odvolal ministra spravodlivosti za výroky o Srebrenici

Podgorica 18. júna 2021 (TASR/HSP/Foto:Facebook/Vladimier Leposavič)

Poslanci čiernohorského parlamentu hlasovali vo štvrtok za odvolanie ministra spravodlivosti Vladimira Leposaviča v súvislosti s jeho vyjadreniami o masakre v Srebrenici z roku 1995, ktoré v krajine vyvolali politickú krízu. Informuje o tom agentúra AFP

Na snímke bývalý čiernohorský minister spravodlivosti Vladimier Leposavič

Leposavič, ktorý je blízky srbskej pravoslávnej cirkvi a považuje sa za prosrbského politika, v marci tohto roka povedal, že by uznal zabíjanie v bosnianskej enkláve Srebrenica za genocídu len vtedy, keby to bolo “jednoznačne určené”.

Reklama

Iniciatívu čiernohorského premiéra Zdravka Krivokapiča za jeho odvolanie po týchto vyjadreniach vo štvrtok podporilo 43 poslancov, 27 bolo proti a desať sa hlasovania zdržalo, uviedli miestne médiá.

Masakra zhruba 8000 moslimských mužov a chlapcov bosnianskosrbskými jednotkami na konci občianskej vojny v Bosne bola vyhlásená za genocídu medzinárodnými sudcami, pripomína AFP.

Reklama

Odmietanie genocídy

Mnoho Srbov v regióne toto označenie odmieta a tvrdí, že bývalý bosnianskosrbský veliteľ Ratko Mladič, ktorého sa genocídu odsúdili, iba bránil svoj ľud.

Leposavič, ktorý bol vo funkcii ministra spravodlivosti a ľudských a menšinových práv, sporné vyjadrenia o Srebrenici povedal v parlamente v rámci odpovede na otázku zo strany poslancov z radov socialistov, ktorí sú prvýkrát v histórii Čiernej Hory v opozícii. Napriek búrlivej polemike, ktorú jeho komentáre vyvolali, odmietol odstúpiť a získal podporu bloku proruských a prosrbských poslancov.

Premiér Krivokapič uviedol, že ministrovo odvolanie bolo jedinou cestou k budovaniu občianskej spoločnosti v krajine a snahe o európsku integráciu.

Čiernohorský parlament nezávisle od odvolávania Leposaviča prijal aj rezolúciu, ktorou ostro odsúdil genocídu v Srebrenici a “zakázal” verejné popieranie tohto zločinu, aj keď dokument je vlastne politickým vyhlásením bez právnej sily a sankcií, píše AFP.

Reklama

Počas vojny v Bosne bola Čierna Hora súčasťou jedného štátneho celku so Srbskom. V roku 1996 sformovali federáciu a plnú nezávislosť získala Podgorica až v roku 2006. Zhruba 29 percent obyvateľov Čiernej Hory sa považuje za Srbov a 12 percent za Moslimov alebo bosnianskych Moslimov.

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.