Môj profil 
Predplatné
Bratislava 22. augusta (TASR) – Dvadsiate výročie svojho vzniku si pripomína paralympijský šport na Slovensku. Za míľnik jeho vzniku sa považuje rok 1993, keď rozdelením ČSFR vznikla samostatná Slovenská republika a následne aj samostatné športové federácie. Už v tom istom roku (september) Slovensko prijali za riadneho člena Medzinárodného paralympijského výboru (IPC).
V tom čase však ešte neexistoval Slovenský paralympijský výbor (SPV), a tak Slovensko v ňom zastupoval Slovenský zväz telesne postihnutých športovcov (SZTPŠ) a súčasný SPV vznikol až v roku 1995. Stalo sa tak z iniciatívy štyroch zväzov telesne, zrakovo, mentálne a sluchovo postihnutých športovcov. Od svojho vzniku prešlo toto hnutie viacerými zmenami, jedna z nich sa však ukázala ako nešťastnou, keď v roku 2005 sa Slovenský zväz nepočujúcich športovcov po príchode, neskôr neslávne "známeho" Jaromíra Rudu, rozhodol ísť samostatnou cestou. "Za tých dvadsať rokov sa SPV rozrástol do veľkých rozmerov. Jeho celospoločenský dosah je obrovský a zrejme v zahraničí sú úspechy našich športovcov docenené viac ako u nás doma," povedal vo štvrtok na tlačovej konferencii predseda SPV Ján Riapoš. "Práve preto spúšťame v tomto roku aktivity, prostredníctvom ktorých chceme medzi širokú verejnosť dostať čo najviac informácií o našej činnosti," dodal Riapoš.
Ako ďalej Ján Riapoš uviedol, spätnou väzbou pre nich sú úspechy a príbehy slovenských paralympionikov. "Ich úspechy na paralympijských hrách a celková činnosť, ale aj samotné príbehy našich športovcov, sú dôkazom toho, že tých dvadsať rokov sú jedným úžasným príbehom rozvoja paralympizmu na Slovensku," zdôraznil Riapoš pre TASR a pokračoval: "A bodaj by sa aj ostatným občianskym združeniam mohlo dariť tak, ako paralympionikom. Pretože nielen reprezentácia Slovenska na významných medzinárodných podujatiach, ale myslím si, že aj motivácia jednotlivých poúrazových stavov je dôkazom toho, že toto hnutie má obrovský význam, nielen pre túto skupinu zdravotne znevýhodnených ľudí, ale aj pre celú spoločnosť." Podľa neho takým veľkým medzníkom boli paralympijské hry v Londýne a tie analýzy, ktoré vraj teraz prichádzajú, ukazujú, že paralympizmus môže byť prínosom pre celú spoločnosť.
O tom, že tých dvadsať rokov v činnosti SPV bolo úspešných, svedčí aj slovenská medailová zbierka a PH a ZPH. Od Lillehammeru 1994 (ZPH) až po Londýn 2012 (PH) priniesli športovci SPV na Slovensko 85 medailí (20-33-32). Najviac sa im v tomto smere darilo na PH v Sydney 2000, kde získali 13 cenných kovov (3-5-3).
Úspešný bol pre nich aj tento rok. Na júlových IPC v Lyone, kde sa predstavilo osem Slovákov sa najviac darilo Adriánovi Matušíkovi, ktorý získal striebro v guli a bronz v disku. "V kútiku duše som s nimi tak trocha rátal, pretože v Londýne mi to nevyšlo. Tam som bol v disku štvrtý a v guli nám disciplínu spojili, takže tam som šancu nemal," uviedol dvojnásobný medailista z Lyonu Adrián Matušík. "Toto považujem za svoj taký malý reparát a som rád, že sa mi podaril. Som veľmi spokojný," dodal s tým, že celú prípravu už smeruje na Rio 2016, na ktoré sa už teraz veľmi teší. Tretiu medailu (bronz) pridala atlétka Hana Kolníková v behu na 200 m. A na nedávnych IPC MS v plávaní (12.-18. augusta) v Montreale zrakovo postihnutá Karina Petrikovičová získala bronzovú medailu na 200 m polohové preteky. Na Svetovom pohári strelcov v thajskom Bangkoku (12.-20. augusta) Veronika Vadovičová vyhrala v disciplíne R2 vzduchová puška v stoji, v štandarde R8 skončila na striebornom stupienku. V súťaži družstiev obsadilo Slovensko za Kóreou a Thajskom tretie miesto.
UPOZORNENIE: Správa je rozšírená o hlas Riapoša a Matušíka
go jp /k dispozícii sú zvukové záznamy/
.JPG)
.jpg)
