Môj profil 
Predplatné
Vážený pán kolega Schvarc,
s veľkým prekvapením som zaregistroval Vaše ostré slová o súčasnom postoji Matice slovenskej k vzniku prvej Slovenskej republiky. Musím, žiaľ, konštatovať, že sú povrchné, neaktuálne a zavádzajúce. Na adresu národnej inštitúcie a matičnej vedy ste sa vyjadrili v rozhovore pre agentúru SITA 13. 3. 2019 bez toho, aby ste mali čo i len základný prehľad o aktuálnom dianí v Matici slovenskej od zmeny jej vedenia v novembri 2017. Tvrdíte, že matiční vedeckí pracovníci „stále používajú nacionalistický naratív namiesto kritického, pričom na piedestál stavajú prvú štátnosť Slovenska a neprekáža im, že vtedajšia slovenská špička dosiahla štátnosť len vďaka tomu, že to náhodou pasovalo do plánov nacistického Nemecka“. Bohužiaľ, toto je len Váš subjektívny pocit, ktorý nezodpovedá súčasnej realite, a teda je z Vašej strany minimálne neférové svojvoľne ho prezentovať pred verejnosťou ako všeobecný fakt.
Matičná veda v súčasnosti prechádza nutným reštartom. Ustanovizeň zamestnala aj nových historikov, ktorí majú objektívny pohľad na vec. Matica slovenská sa stavia k vzniku i existencii prvej Slovenskej republiky kriticky a vonkoncom ju nestavia na akýsi “piedestál”, a ani nie je hlavnou témou jej podujatí a aktivít (napríklad na 80. výročie jej vzniku neorganizovala žiadne podujatie, ani na žiadne takéto podujatie oficiálne nevyslala svojich historikov). Určite neprehliada nedostatky a omyly prvého slovenského štátu, ako napríklad deportáciu židovského obyvateľstva. Aj z tohto dôvodu si Matica slovenská ctí a na mnohých svojich oficiálnych podujatiach pripomína Slovenské národné povstanie, ktoré zohľadnilo novú politickú situáciu v Strednej Európe, kde začal dominovať hlavný víťaz nad nacistickým Nemeckom – Sovietsky zväz. V tejto súvislosti Vám pripomínam, že Matica slovenská a Slovenský zväz protifašistických bojovníkov uzavreli minulý rok memorandum o spolupráci, čo tiež dokazuje Vašu neznalosť súčasnej situácie v ustanovizni.
Kritický postoj historikov má spočívať hlavne v tom, že zohľadnia všetky historické reálie danej doby. Je prirodzené, že taký malý národ ako Slováci môžu realizovať svoju štátnosť len s podporou silnej mocnosti. To bol napokon aj prípad Československej republiky, ktorá by nevznikla, ak “by náhodou nepasovala do plánov” Francúzska a Anglicka. A práve tieto dve mocnosti obetovali Hitlerovi demokratický štát, pri ktorého vzniku stáli a ktorého existenciu garantovali! Aj vďaka nim sa nacistické Nemecko stalo dominantnou mocnosťou v Európe.
Prirodzenou snahou každého národa je žiť vo vlastnom štáte, no nie každému národu je to dopriate. Existencia prvej Slovenskej republiky je historický fakt, o ktorom nikto nepochybuje. Je tiež súčasťou procesu modernej slovenskej národnej emancipácie, ktorý sa začal požiadavkou štúrovcov na Slovenské okolie, pokračoval požiadavkou slovenskej autonómie v rámci Československa, Krajinským zriadením v roku 1928 a napokon realizáciou slovenskej autonómie v rámci ČSR v roku 1938. V istom zmysle sem dokonca patrí aj vyhlásenie Slovenskej sovietskej republiky v roku 1919. Vtedajšia slovenská politická reprezentácia zvolila z možností rozdelenia Slovenska medzi Nemecko, Maďarsko a Poľsko alebo vyhlásenia samostatného štátu práve druhú možnosť, ktorú oprávnene považovala za najlepšiu. Tlaky nacistického Nemecka na vytvorenie samostatného slovenského štátu tu v marci 1939 nepochybne boli, no každá mocnosť v minulosti i súčasnosti pristupuje voči menším národom podobným spôsobom.
Ako vedecký tajomník Matice slovenskej jednoznačne vyhlasujem, že kritický a čo možno najobjektívnejší výskum slovenských dejín v období druhej svetovej vojny sa uplatňuje a bude sa prehlbovať aj v Matici slovenskej.
PhDr. Pavel Mičianik, M. A., PhD.
.JPG)
.jpg)
