Dauha 27. novembra (TASR) – Roztápanie večne zamrznutej pôdy, ktorá v súčasnosti pokrýva štvrtinu celkovej rozlohy pevniny severnej pologule, môže "výrazne urýchliť proces globálneho otepľovania". Informovala o tom dnes odborná komisia OSN, ktorá predniesla svoju správu na 18. klimatickej konferencii OSN v katarskom meste Dauha.
Emisie oxidu uhličitého a metánu, ktoré sprevádzajú roztápanie permafrostu, sa stávajú čoraz naliehavejšou výzvou pre odborníkov skúmajúcich klimatické zmeny. V doterajších výskumoch o dopadoch globálneho otepľovania nebola táto otázka dostatočne zohľadňovaná, uvádza sa v správe.
Autori vyzvali predstaviteľov OSN na zriadenie stáleho tímu odborníkov pre klimatológiu, ktorého úlohou by bolo vytvorenie "monitorovacích skupín na národnej úrovni a príprava adaptačného plánu".
Hoci aj doteraz vedci počas letných mesiacov zaznamenávali roztápanie večne zamrznutej pôdy na jej povrchu, v súčasnosti k tomu dochádza v najteplejších mesiacoch až v hĺbke troch metrov. Roztopená pôda uvoľňuje do ovzdušia plyny zo stáročia sa rozkladajúcich rastlín, ktoré obsahuje.
"Permafrost je jedným z kľúčov k budúcnosti planéty, pretože obsahuje obrovské zásoby zamrznutej organickej hmoty, ktorá by v prípade rozpustenia a uvoľnenia do ovzdušia výrazne ovplyvnila a urýchlila proces globálneho otepľovania," uviedol výkonný riaditeľ Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) Achim Steiner.
Rozhovory o boji s klimatickými zmenami, trvajúce už dve desaťročia, dosiaľ nesplnili svoj hlavný zámer – znížiť globálne emisie skleníkových plynov, ktoré podľa vedcov ohrievajú planétu.
Snahy vypracovať nový celosvetový klimatický dohovor neuspeli v Kodani pred tromi rokmi, krajiny sveta sa však vlani dohodli, že sa o to znova pokúsia.
Na prijatie nového dohovoru si dali termín do roku 2015. Dovtedy musia vyriešiť mnoho otázok, napríklad to, ako rozdeliť náklady na znižovanie emisií medzi bohatými a chudobnými krajinami. Nie je pravdepodobné, že sa o tom rozhodne v katarskej metropole Dauha, kde sa vyjednávači sústredia na predĺženie platnosti Kjótskeho protokolu, dohody o znižovaní emisií pre industrializované krajiny a snahu získať miliardy dolárov na pomoc rozvojovým krajinám, aby sa prispôsobili klimatickým zmenám.
Koncentrácia skleníkových plynov, ako je oxid uhličitý, sa v atmosfére od roku 2000 zvýšila o 20 percent, vyplýva zo správy OSN zverejnenej minulý týždeň.
Nedávna prognóza Svetovej banky ukázala, že pri súčasnom trende by sa priemerné teploty mohli počas 21. storočia zvýšiť oproti úrovniam spred priemyselného veku až o štyri stupne, čo by výrazne prekročilo stanovený cieľ dvoch stupňov.
11.1°C
Pondelok 
11.1°C
Sobota 
9.4°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
