Môj profil 
Predplatné
V nezáväznom hlasovaní Valného zhromaždenia sa za rezolúciu vyslovilo 116 krajín, proti bolo šesť. Pre Britániu ide preto o značný diplomatický úder. Päťdesiatšesť štátov vrátane Francúzska a Nemecka sa hlasovania zdržalo.
Maurícius tvrdí, že bol nútený vzdať sa Čagoských ostrovov, ktoré sú momentálne britským zámorským územím, v roku 1965 výmenou za svoju nezávislosť.
Británia vyhlasuje, že súostrovie vydá Mauríciu vtedy, keď ich už nebude treba na obranné účely.
Po tom, ako Británia prevzala kontrolu nad Čagoskými ostrovmi, vysťahovala z nich všetko pôvodné obyvateľstva a zriadila na jednom z najväčších atolov – Diego Garcia – vojenskú základňu, ktorú prevádzkuje spoločne s USA.
Stredajšie hlasovanie v OSN prichádza niekoľko mesiacov po tom, ako Medzinárodný súdny dvor (ICJ) v Haagu odporučil Británii, aby opustila tieto ostrovy “tak rýchlo, ako je to len možné”.
Mauricijský premiér Pravid Kumar Jug-Nauth Valnému zhromaždeniu povedal, že násilné vysídlenie Čagosanov sa rovnalo zločinu proti ľudskosti. Londýn tvrdí, že Maurícius sa ostrovov vzdal slobodne výmenou za rôzne výhody.
Britská veľvyslankyňa pri OSN Karen Pierceová označila výrok mauricijského premiéra za hrubé prevracanie faktov a dodala, že danú otázku by mali riešiť iba krajiny, ktorých sa to týka.
Tlačová agentúra DPA dopĺňa, že rezolúcia požaduje, aby Británia “stiahla svoju koloniálnu administratívu” z Čagoských ostrovov do šiestich mesiacov a umožnila Mauríciu dokončiť “dekolonizáciu” ich územia.
Rezolúcia podporuje odporúčanie ICJ z februára, v ktorom sa uvádza, že Británia musí ukončiť svoju desaťročia trvajúcu nadvládu nad daným súostrovím, pretože tým dochádza k porušovaniu práv pôvodného obyvateľstva na sebaurčenie, ako aj k porušovaniu územnej celistvosti Maurícia.
Británia sa však nehodlá riadiť touto výzvou, ani rezolúciou OSN, keďže ani jedna z nich nie je právne záväzná. Londýn argumentuje tým, že Čagoské ostrovy nikdy neboli súčasťou Maurícia, a jeho nárok na ne je preto neplatný.
.JPG)
