Festival politickej piesne?

Sympatie k neoliberalizmu a jeho predstaviteľom a otvorene nenávistné prejavy voči národne a sociálne orientovaným osobnostiam, inštitúciám a stranám prezentuje nielen vo svojich mediálnych vystúpeniach, ale aj priamo na festivale Pohoda. Pravidelne čelí kritike za politizáciu festivalu.

Pritom Kaščák tvrdo kádruje a napáda tých interpretov slovenskej populárnej hudby, ktorí účinkujú na koncertoch organizovaných politickými subjektmi a ustanovizňami, ktoré považuje za nacionalistické, xenofóbne a rasistické, napríklad Maticou slovenskou. Podľa šéfa Pohody tým “podporujú neslobodu”.

Svoju extrémnu protislovenskosť a neoliberálne presvedčenie najpresnejšie vyjadril vo vysielaní verejnoprávneho Rádia FM, kde okrem iného povedal: “Národne, kresťansky a podobne orientované kapely nemajú miesto na festivale Pohoda. Ak mám byť úprimný, ani by nemali vôbec existovať a hrať”.

Neoliberálna a protislovenská propaganda zameraná na mladých účastníkov Pohody sa neobjavuje iba na hudobných pódiách – tradičnou súčasťou festivalu sú vystúpenia politikov, verejné politické diskusie a prednášky v špeciálne vyhradených stanoch.

Pozývaní hostia pritom pochádzajú vždy iba z jednej časti politického spektra: na Pohode verejne vystupovali Václav Havel, Fedor Gál, Vladimír Palko, Daniel Lipšic, Iveta Radičová, Richard Sulík, Andrej Kiska a ďalší.

Politické diskusie moderuje šéfredaktor týždenníka Týždeň Štefan Hríb, známy výrokom, že je americký vlastenec, či verejnou obhajobou právoplatne osúdených vrahov v prípade študentky Cervanovej.

Kaščák a Kiska: Ja tebe, ty mne

Ani na tohtoročnej Pohode politika nechýba. Festival Kaščák otvoril príhovorom v slovenčine a angličtine a uviedol koncert na pamiatku zavraždeného novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice.

Na veľkoplošných obrazovkách sa počas koncertu objavili aj fotografie z pochodov Za slušné Slovensko či tvár plačúceho Roberta Fica, čím koncert nadobudol politický kontext. Dramaturgia tak dosiahla očakávaný efekt: piskot a nesúhlasné pokriky davu.

Ďalším znakom politického zafarbenia podujatia, ktorého sa zúčastňuje 30-tisíc ľudí, je fakt, že na ňom aj tento rok vystupuje Andrej Kiska. Na sociálnej sieti avizoval, že bude diskutovať v stane Európa.

Za každoročnú možnosť robiť si na tejto masovej akcii politickú kamaň sa prezident republiky riaditeľovi festivalu Pohoda patrične odvďačil: začiatkom minulého roka Kiska Kaščáka ocenil Radom Ľudovíta Štúra II. triedy. Hlava štátu mu ho udelila “za mimoriadne zásluhy o rozvoj demokracie, ochranu ľudských práv a slobôd a o rozvoj kultúry.” 

Ocenenie Michala Kaščáka vysokým štátnym vyznamenaním vyvolalo v spoločnosti rozporuplné reakcie. Kritici, medzi ktorými bol aj vtedajší premiér Robert Fico, argumentovali predovšetkým tým, že hudobník sa nijako nepričinil o vznik SR, dokonca proti jeho vzniku bojoval, zastávajúc tvrdé čechoslovakistické postoje.

Poslanec NR SR Ľuboš Blaha Rad Ľudovíta Štúra pre Kaščáka komentoval slovami, že prezident devalvuje štátne vyznamenania. Podobne reagoval aj poslanec Martin Glváč: “Osobne nemám nič proti Kaščákovi, no keď už organizátor Pohody dostane štátne vyznamenanie, nemali by sme, pán prezident, vyznamenať aj organizátorov vinobraní v Pezinku, Modre, Rači, alebo organizátorov Trnavského či Radvanského jarmoku?”

Včera xenofóbia, dnes multi-kulti

V súvislosti oficiálnym odôvodnením udelenia vyznamenania Michalovi Kaščákovi Kanceláriou prezidenta SR nie sú bez zaujímavosti dve skladby, ktoré Kaščák zložil v spolupráci s Ľuborom Benkovičom a naspieval so skupinou Bez ladu a skladu. Ich texty sú v protiklade s Kaščákovými mediálne prezentovanými postojmi v štýle politickej korektnosti, neoliberalizmu, antifašizmu či multikulturalizmu.

Obe vyšli v roku 1990 na prvom albume kapely s názvom totožným s jej menom. Prvou je “Arab Muhamad Abdul Ali” s xenofóbnym podtónom. Z textu je zrejmá antipatia voči arabskému prisťahovalcovi z Libanonu, pričom sa zdôrazňuje jeho etnický pôvod a prekáža aj to, že sa “usídlil v našom kraji”, že je solventný a má vzťahy s našimi dievčatami. Iný, hlbší zmysel textu chudobného na metafory sa ani pri zapojení fantázie prakticky nedá nájsť.

Ťažko uveriť, že spoluautorom tohto textu je Michal Kaščák, ktorý v čase vrcholiacej tzv. utečeneckej krízy v EÚ v roku 2016 dal na Pohode postaviť prvý minaret na Slovensku. Podľa Kaščákovho vyjadrenia mal byť symbolom otvorenej spoločnosti a prezentovať solidaritu s moslimskými imigrantmi. Tí boli prevažne arabského pôvodu.

Druhá kontroverzná skladba “Čierna huba” sa vyznačuje nielen pejoratívnym a rasovo urážajúcim názvom, ale aj rovnako ladeným textom, ktorý nepriamo demonštruje nadradenosť bielej rasy nad čiernou. Táto kontroverzná časť Kaščákovej tvorby dostáva jeho doterajší starostlivo budovaný imidž do úplne iného svetla.

“Michal Kaščák: Extrémizmus sa dostáva do našej hudby. A bude čoraz silnejší,” hlása titulok jedného z nespočetných rozhovorov, ktoré Kaščák poskytol denníku SME. Už tradične v ňom vyjadruje obavy z rastúcej neznášanlivosti a rasizmu v slovenskej spoločnosti, ktorá útočí na menšiny a cudzincov. Varuje pred vzrastajúcou podporou Kotlebovej strany a vyslovuje údiv nad kolegami, ktorí vystupujú na akciách, kde šéf ĽSNS reční.

Tiež ho znepokojuje, že punková skupina Zóna A po mnohých rokoch oprášila svoju pieseň “Cigánsky problém”. Nerozumie vraj ani tomu, ako môže byť kapela Ortel, ktorá sa vo svojej tvorbe odmietavo stavia proti imigrantom, tolerovanou súčasťou českej hudobnej scény.

Podľa neho hudba nie je iba niečo nebeské a povznášajúce. “Hudba môže byť pre spoločnosť aj veľmi zlou službou. Hoci by mala byť založená na tolerancii a porozumení, niekto musel predsa zložiť aj pieseň Rež a rúbaj do krve,” demonštroval Kaščák svoju ideologickú angažovanosť v denníku propagujúcom hodnoty neoliberalizmu.

Na setliste bez Araba a Čiernej huby

Po rozšírení služby YouTube sa na internete roky po vydaní objavili aj spomenuté kontroverzné piesne z tvorby Bez ladu a skladu. Keď pri nich pribúdali komentáre poukazujúce na znaky xenofóbie a rasizmu a kde Kaščáka priamo označovali za rasistu, videá boli zrejme na jeho podnet stiahnuté.

Opätovne tam však boli vkladané a znovu mazané. Je možné, že sa Kaščák snaží “vymazať” časť svojej minulosti, ktorá je v rozpore s tým, čo dnes hlása. Niektorí diskutujúci sa snažili kritikom oponovať, že texty sú v skutočnosti pranierovaním, zosmiešňovaním xenofóbie a rasizmu. Z jednoduchej obsahovej analýzy je však jasné, že to tak nie je.

Keby boli texty v poriadku, Kaščák by spomenuté piesne spieval na koncertoch, ktoré sa v posledných rokoch príležitostne konali aj po rozpade formácie Bez ladu a skladu – predovšetkým na festivale Pohoda. Na setliste skupiny sa však už roky skladby “Arab Muhamad Abdul Ali” a “Čierna huba” nevyskytujú.

V kapele Bez ladu a skladu začal Michal Kaščák pôsobiť ešte za socializmu ako trinásťročný. V skupine hral na bicie aj Richard Rybníček, neskorší generálny riaditeľ TV JOJ a Slovenskej televízie a súčasný primátor Trenčína.

Formácia bola typická kakofonickým hudobným prejavom a profilovala sa protirežimovou tvorbou, za čo neraz čelila zákazom koncertovania. Po revolúcii v roku 1989 sa Kaščák začal pohybovať v politickom prostredí blízkom VPN a OF, vďaka čomu mala na rozdiel od obdobia socializmu kapela všade otvorené dvere.

Práve ponovembrový minister kultúry Ladislav Snopko (VPN) kapele v roku 1990 umožnil nahrať v štátnom hudobnom vydavateľstve OPUS spomínanú LP platňu s názvom Bez ladu a skladu, na ktorej sa nachádzajú aj piesne s nádychom rasizmu a xenofóbie.

Bez ladu a skladu – Arab Muhamad Abdul Ali:

Bez ladu a skladu – Čierna huba:

Pavel Kapusta

Článok pôvodne vyšiel na portáli napalete.sk