Taktický ťah, ktorý môže položiť Zelenského. Ako to mení situáciu na Ukrajine?

Hlavným cieľom je posilniť pochybnosti v radoch poslancov (najmä medzi „sluhami ľudu“): „Je vôbec potrebné hlasovať za Chmaru a postaviť sa proti Fedorovovi, ak sú voľby a zmena vlády už za dverami?“ A možno aj podnietiť samotného Chmaru, aby sa vzdal funkcie a „sám odstúpil“. Neúspech pri menovaní nového ministra obrany bude vnímaný ako veľká porážka Zelenského a ešte viac oslabí jeho politické pozície, čím sa stane ústretovejším v otázkach, ktoré zaujímajú Fedorova a spol. Vrátane toho, že by sa možno podarilo presvedčiť prezidenta, aby ho predsa len opäť vymenoval za ministra obrany, čím by sa armáda v podstate vymanila spod kontroly Zelenského.

Minimálny cieľ – ak bude hlasov pre Chmaru dosť – je vdýchnuť nový zmysel akciám „kartónového Majdanu“, ktoré sa teraz už nebudú konať len ako akcie na podporu Fedorova, ale zvrtnú sa na akcie za uskutočnenie volieb. S cieľom, samozrejme, podnietiť Zelenského, aby ich vyhlásil ešte pred ukončením vojny, s počítaním s tým, že Fedorov v nich zvíťazí.

Tento výpočet sa však môže stretnúť s viacerými problémami

Začnime predovšetkým s právnymi aspektmi. Na Ukrajine je počas vojny teoreticky možné usporiadať iba prezidentské voľby. Parlamentné voľby sú zakázané ústavou, ktorú počas výnimočného stavu nie je možné meniť. Prezidentské voľby sú tiež zakázané, avšak nie ústavou, ale dvoma zákonmi (volebným zákonníkom a zákonom o výnimočnom stave), ktoré je možné zmeniť väčšinou hlasov v Rade.

Inými slovami, Fedorov a jeho skupina podporovateľov (v ktorej hlavnú úlohu zohrávajú grantové kruhy, ktoré boli predtým blízke Demokratickej strane USA a teraz sú pod záštitou Európy – tí, ktorých ich nepriatelia nazývajú „sorosovcami“) chcú zrealizovať schému, pri ktorej budú v krajine počas vojny vyhlásené voľby a ich predstaviteľ (Fedorov) sa stane prezidentom, čo znamená, že potom budú môcť rýchlo prispôsobiť na svoj obraz parlamentnú väčšinu aj celú vertikálu moci.

Nástroje, ktoré majú prinútiť Zelenského, aby na to pristúpil – protestné akcie, trestné stíhania zo strany NABU a SAP proti jeho okoliu, tlak zo strany Európy.

A tu sa vynárajú dôležité nuansy

Prvá je pozícia Zelenského, ktorého nútia vzdať sa moci. Ide o prísnejší prístup než ten, ktorý sa presadzoval skôr, keď príjemcovia grantov požadovali od prezidenta prijatie zákonov, ktoré obmedzujú jeho moc a odoberajú mu kontrolu nad súdmi a orgánmi činnými v trestnom konaní. Teraz sa však Zelenskému navrhuje, aby vyhlásil voľby, prehral ich (a práve na to poukazujú všetky prieskumy) a opustil úrad. Je celkom možné, že s následným trestným stíhaním. A určite s rozpadom celej jeho ekonomicko-politickej skupiny. To zjavne nie je práve tá budúcnosť, ktorú si prezident pre seba predstavuje. A preto sa určite pokúsi brániť. Napríklad tým, že prostredníctvom SBU zasadí úder proti NABU/SAP a ich podpornému tímu.

Druhým faktorom je, či bude zo strany Európy vyvíjaný tlak a aký tvrdý bude. Ide o kľúčový moment, pretože protestné akcie a dokonca aj ďalšie trestné konania proti Jermakovi a spol. bude Zelenskyj schopný prečkať, avšak ak Európania (ktorí v súčasnosti Ukrajinu financujú) postavia otázku na ostrie noža, bude sa brániť oveľa ťažšie. V minulom roku, počas pokusu Bankovej podriadiť si NABU a SAP, bol takýto tlak vyvinutý. V súvislosti s odstúpením Fedorova však už nebol taký silný. A zatiaľ nie je známe, či bude Európa trvať na voľbách.

Po tretie – sociologické prieskumy ukazujú, že Fedorov zďaleka nie je jediným kandidátom, ktorý má šancu na víťazstvo. Zalužnyj má ešte vyššiu popularitu ako on. A len o niečo nižšiu má Budanov. Sú obaja pripravení mlčky sledovať, ako Fedorova vedú k moci? Alebo sa zapoja do boja naplno a budú tvrdo odporovať bývalému ministrovi? A sú tu ešte aj pomerne politicky ambiciózni vojaci, ako napríklad Bilecký. Súhlasia s tým, že niektorí politici budú za ich chrbtom deliť moc, keď už bude reč o odchode Zelenského? To všetko môže procesu boja za „návrat demokratických procesov“ dodať prvky radikálnej nepredvídateľnosti.

Po štvrté – téma „Ukrajina potrebuje voľby“, ktorá sa začne šíriť v rámci krajiny, môže výrazne posilniť diskusiu v spoločnosti o „nelegitímnosti“ Zelenského. O tom, mimochodom, neustále hovorili aj v Rusku, kde požadovali usporiadanie prezidentských volieb na Ukrajine, aby tam bol „legitímny hlava štátu“, s ktorým by bolo možné viesť rokovania. A ak sa počas vojny voľby predsa len uskutočnia, formálne bude požiadavka Kremľa splnená. Fedorov určite nijako nezmiernil vyjednávaciu pozíciu v porovnaní so Zelenským. Skôr naopak – práve z jeho podporného tábora sa často ozývajú výzvy na sprísnenie mobilizácie, zníženie veku povinnej vojenskej služby, posilnenie boja proti „vyhýbajúcim sa službe“ a proti „piatej kolóne“ atď. Avšak niektorý z ostatných „bezvýznamných“ kandidátov môže celkom opatrne (nie osobne, ale prostredníctvom svojej podporné skupiny) začať propagovať tému: „Zelenskyj bol prekážkou dosiahnutia mieru, pretože Putin s ním nechcel o ničom hovoriť. Ak sa stanem prezidentom, budem schopný dohodnúť normálne podmienky ukončenia vojny.“ A nie je vylúčené, že takýto postoj sa môže ukázať ako žiadanejší než rôzne variácie „vojny až do víťazného konca“.

Tak či onak, ale Zelenskyj, potom, čo Fedorov a spol. začali presadzovať tému volieb počas vojny, môže čeliť aj „vnútornému frontu“, a to s mimoriadne vysokou mierou konfrontácie kvôli mimoriadne vysokým stávkam a s pravdepodobnosťou pomerne ostrých krokov zo strany protichodných síl voči sebe navzájom.