Rezort práce predloží balík zákonov o odoberaní dávky pre záškoláctvo

„Je potrebné túto legislatívu už presadiť. Na budúci týždeň na zasadnutie vlády predkladáme spomínaný balík zákonov proti záškoláctvu, proti páchaniu priestupkov deťmi, proti fiktívnej náhradnej starostlivosti a proti zneužívaniu prídavkov na deti zo strany cudzincov, ktorých deti ani len na Slovensku nežijú,“ uviedol minister.

Zdôraznil, že na prorómske projekty sa od roku 2007 použili obrovské finančné prostriedky, len z rezortu práce išlo na tento účel 600 miliónov eur a celkovo zo všetkých inštitúcií 1,5 až 2 miliardy eur. Reálne výsledky sa však podľa neho nedostavili a ani trestnoprávna zodpovednosť rodičov za záškoláctvo detí nefunguje. Je preto potrebné vyvodzovať ráznejšiu zodpovednosť. „Podľa nás všetkých dieťa patrí do školy a nie na ulicu. Len keď je dieťa v škole, len vtedy má nádej na lepšiu budúcnosť,“ podotkol Tomáš.

Princípom legislatívy pri záškoláctve bude najprv trojmesačné ustanovenie osobitného príjemcu prídavku na dieťa. Ak nedôjde k náprave, štát prídavok na tri mesiace odoberie. „To, čo my pridávame do tohto princípu, je okrem záškoláctva aj priestupok, aj na úrovni školskej správy,“ doplnil minister. Oddelenia sociálnoprávnej ochrany detí budú v oblasti fiktívnej náhradnej starostlivosti každé tri mesiace kontrolovať, či deti zverené do náhradnej starostlivosti nežijú v jednej domácnosti s biologickými rodičmi. Následné zistenia oznámia súdom. „Treťou oblasťou tohto zákona je, že už nebude štát priznávať prídavky na dieťa ani rodičovský príspevok cudzincom z tretích krajín, ktorých deti nežijú na území Slovenska,“ doplnil Tomáš. Balík zákonov má aj motivačný prvok, napríklad príspevok na školské pomôcky pre deti v hmotnej núdzi vzrastie z 33 eur na 50 eur.

„Pre tieto deti je absolútne kľúčové vzdelanie, je to cesta, ktorá ich môže vyviesť z chudoby. Vzdelané deti sa oveľa lepšie uchytávajú, fungujú, a ak chceme deti vzdelávať, tak musia v tej škole byť,“ skonštatoval Mikloško. Dôležité sú podľa neho podporné opatrenia so sociálnymi pracovníkmi. Na druhej strane však potvrdil, že treba systém sprísniť a zároveň niektoré špecifické prípady posudzovať individuálne.

„Tieto veci sa javia ako istý spôsob represie, ale my vidíme, že vec, ktorá by mala byť samozrejmosťou, aby dieťa bolo v škole a rodič pracoval, v našich podmienkach v podstate nefunguje. Dieťa, ktoré nedostane vzdelanie, sa neuplatní na trhu práce a ten proces jeho ďalšieho života bude naozaj zavrhnutý do chudoby,“ vysvetlil predseda PRŠI Miroslav Zelina. Podotkol, že v školách, kde je väčšina detí rómska, majú v priemere 200 vymeškaných hodín na žiaka ročne.

„Žiadna rodina nemusí prísť ani len o cent na dávkach, pokiaľ naozaj budú dospelí pracovať a deti budú chodiť do školy,“ uzavrel minister.