“Veľká časť zariadení má veľké nezrovnalosti, nebojím sa použiť slovo falšovanie,” zdôraznil. Pri verejných zariadeniach bolo podľa Ondruša pochybení výrazne menej. “Možno tretina, možno ani to nie,” povedal s tým, že najčastejšie kontroly odhalili falšovanie dochádzky klientov, opakovanú neprítomnosť zamestnancov alebo napríklad to, že klientom namiesto celodennej starostlivosti zariadenia iba vydávali obedy. Celkovo si ministerstvo posvietilo na 52 denných stacionárov, pričom v siedmich kontrolu vykonali opakovane. Kontroly rezort vykonáva z dôvodu, že na chod stacionárov finančne aj podľa počtu nahlásených klientov a zamestnancov.

Ondruš spomenul napríklad prípad denného stacionáru v obci Bátorové Kosihy. Z 30 nahlásených klientov v zariadení zastihli len jedného a takisto len jednu zamestnankyňu. Tá argumentovala, že ostatní zamestnanci a klienti sú na výlete. “Nikto však nevedel kde,” povedal Ondruš s tým, že zariadenie nevedelo napríklad vydokladovať cestovné príkazy pre zamestnancov. Navyše všetci deklarovaní zamestnanci boli zamestnancami obce a na prácu v stacionári nemali kvalifikáciu. Neverejný stacionár Jar života zo Svidníka zase podľa Ondruša deklaroval 25 registrovaných klientov, pri kontrole však nenašli žiadneho. Na mieste boli počas kontroly prítomní štyria z 10 registrovaných zamestnancov, prítomní však mená ostatných údajných zamestnancov nepoznali. Štatutárka zariadenia nakoniec podľa Ondruša priznala falšovanie štatistík. “Následne povedala, že činnosť zariadenia ukončí, aby nemusel vracať peniaze,” povedal. V prípade stacionára Beva istota z Levíc zase kontrola nenašla žiadnych klientov, pričom zamestnanci zariadenia boli zároveň zamestnancami krematória, ktoré viedol lekár, ktorý zároveň pracoval aj v stacionári. V zariadení v Trebišova zase štatutár podľa Ondruša netušil, že je štatutárom.

Ondruš na adresu neverejných denných stacionárov tiež povedal, že často ich vedú “rodinné klany” a zariadenia sa vzájomne informujú o hroziacich kontrolách. Bezchybné fingovanie denných stacionárov podľa neho ministerstvo konštatovalo prevažne pri verejných zariadeniach. V tejto súvislosti pochválil napríklad stacionár prevádzkovaný mestom Nitra, obcou Veľké Ludnice alebo bratislavský stacionár Sv. Vincenta de Paul.

Problémom denných stacionárov podľa Ondruša tiež je, že mnoho z klientov, ktorí sú tam nahlásení ich v skutočnosti nepotrebuje. “Je to náhrada klubov dôchodcov, na ktoré štát neprispieva,” povedal s tým, že v zariadeniach sa často nachádzajú samostatní seniori, ktorí sa tam idú, “porozprávať, prečítať si noviny, zahrať šach”. Do stacionárov pritom podľa neho patria ľudia, ktorí trpia napríklad Alzheimerovou alebo Parkinsonovou chorobou alebo sú invalidní. Môže ísť pritom aj o ľudí v produktívnom veku alebo aj o mladých ľudí.

Ministerstvo práce sa podľa Ondruša v tejto súvislosti chce obrátiť napríklad na Asociáciu poskytovateľov sociálnych služieb s tým, aby pre svojich členov prijala pravidlá “etickej samoregulácie”. Rovnako apeluje na vyššie územné celky, aby sprísnili vlastné kontroly týchto zariadení. “Drvivá väčšina našich odhalení je porušenie podmienok registrácie,” povedal Ondruš. Za registráciu stacionárov zodpovedajú práve samosprávne kraje. Pokiaľ ide o samotné ministerstvo, to v niektorých prípadoch odstúpi od zmlúv vo financovaní a tiež bude navrhovať pre niektoré zariadenia vylúčenie z budúcej finančnej podpory. Podľa Ondruša sa však stáva, že v prípade odhalenia porušenia pravidiel niektoré zariadenia ukončia činnosť a následne sa objavia nové, pričom v pozadí sú tí istí ľudia. Rezort tiež plánuje podnety na generálnu prokuratúru pre podozrenia zo spáchania trestných činov subvenčného podvodu. Na mieste by podľa Ondruša bolo aj posúdenie budúcnosti samotných denných stacionárov. “Či sa to nedá robiť ináč,” doplnil s tým, že toto však bude úlohou už novej vládnej garnitúry. Od roku 2020 by tiež stacionáre žiadajúce dotácie mali podľa Ondruša predložiť stanovisko obce, že ich činnosť je tam potrebná.

Na Slovensku je momentálne registrovaných 215 denných stacionárov pre 4190 klientov. Úlohou zariadení je sa o klientov starať v priebeh dňa, pričom v nočných hodinách sú doma alebo v spoločnosti príbuzných. Štát denným stacionárom prispieva sumy od 70 do 364 eur na klienta za mesiach, pričom táto čiastka závisí od stupňa jeho odkázanosti.