Ondrejcsák hodnotí históriu jadrových bômb. Masaker na Hirošime nazýva “nasadením atómovej zbrane”

Bratislava 12. augusta 2019 (HSP/Foto:TASR/AP/U.S. Army via Hiroshima Peace Memorial Museum)

Štátny tajomník Ministerstva obrany SR Róbert Ondrejcsák (nom. Mostu-Híd) vo svojej pravidelnej rubrike na Facebooku Mapa týždňa priniesol chronologickú rekapituláciu armádneho využitia jadrových zbraní, ktoré boli v praxi odpálené len v prípade amerického útoku na Hirošimu a Nagasaki v roku 1945, následkom ktorého zomrelo minimálne 200-tisíc ľudí, zväčša civilistov.

Na snímke pohľad na hríbovitý oblak, ktorý stúpa k oblohe asi hodinu po výbuchu atómovej bomby v japonskej Hirošime

Róbert Ondrejcsák uvádza, že tento týždeň uplynulo 74 rokov od “prvého nasadenia atómových zbraní” v histórii ľudstva (Hirošima – 6. august 1945, Nagasaki – 9. august 1945).

Reklama

“Po roku 1945, kedy sa USA stali oficiálne jadrovou mocnosťou, nasledoval v roku 1949 Sovietsky zväz, v roku 1952 Veľká Británia, v 1960 Francúzsko a v 1964 Čína. Tým sa kruh „oficiálnych“ jadrových mocností uzavrel, žiaľ ale nie rozširovanie nukleárnych spôsobilostí. Postupne ich získali India, Pakistan, Izrael (oficiálne nepotvrdzuje ani neodmieta ich existenciu), Severná Kórea a Južná Afrika.”

Narastal teda počet štátov vlastniacich nukleárne zbrane, ale v atmosfére studenej vojny veľmi rapídne rástol aj ich počet. “Globálny „rekord“ v počte nukleárnych hlavíc sme dosiahli v roku 1986, kedy Washington mal cez 23-tisíc hlavíc, kým Moskva cez 40-tisíc (počítajú sa všetky druhy, na všetkých nosičoch).”

Reklama

Podľa štátneho tajomníka v súčasnosti existuje niečo cez 10-tisíc nukleárnych hlavíc globálne, z toho cca 90 percent vo výzbroji ruských a amerických strategických síl. “Okrem toho nie operačne nasadené, ale kvázi „na sklade“ je ešte cca po 2 000 hlavíc v USA a Rusku, na mape sú započítané aj tie,” podotýka.

Ondrejcsák na Facebooku publikoval mapu zo stránky armscontrol.org, na ktorej je zakreslený súčasný stav a počty nukleárnych hlavíc, podľa jednotlivých štátov.

Podotkol, že denuklearizácia, čiže proces, kedy sa štát vzdáva z vlastnej vôle už existujúcich nukleárnych zbraní, je veľmi zriedkavá. V podstate sa to stalo len dvakrát. “Po prvé, po rozpade Sovietskeho zväzu sa „nukleárnym nástupníckym štátom“ stalo Rusko, a zvyšné tri štáty, na území ktorých boli sovietske nukleárne hlavice – Ukrajina, Bielorusko a Kazachstan – sa vzdali týchto zbraní, za určité bezpečnostné garancie (v prípade Ukrajiny ich Rusko v roku 2014 jednostranne porušilo). Po druhé, Južná Afrika sa po páde apartheidu tiež dobrovoľne zrušila svoje nukleárne sily (boli obmedzené, cca 6 hlavíc).

Reklama

Prihláste sa k odberu newslettra Hlavných správ

Chcem podporiť predplatným

Pošlite nám tip

Reklama

Odporúčame

Reklama

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.