Môj profil 
Predplatné
Olga Hepnarová sa narodila 30. júna 1951 v Prahe do rodiny bankového úradníka a zubárky. Zlom v jej chovaní nastal od šiestej triedy základnej školy (ZŠ), kedy sa jej radikálne zmenil prospech v škole. Kvôli problémom bola preradená do paralelnej triedy. V siedmej triede ZŠ sa pokúsila o samovraždu. Zjedla dve balenia liekov a skončila v bezvedomí v nemocnici. Utekala z domu, odmietala chodiť do školy, až skončila v psychiatrickej liečebni v juhočeských Opařanoch. Práve tu ju údajne začali priťahovať ženy.
Neskôr sa vyučila za umeleckú knihárku. Podľa pamätníkov sa bála ľudí a nikdy sa nesmiala. Obrovskú nenávisť skrytú v jej vnútri nikto do osudného dňa netušil. Skôr, než sa Hepnarová odhodlala vraždiť, hodila do schránky listy určené pre vtedajší týždenník Mladý svět a denník Svobodné slovo. Svoj život v nich opísala ako nikdy sa nekončiaci sled utrpenia.
Spisovateľ Roman Cílek sa pokúsil o sondu do duše ženy, ktorá sa odhodlala na vražedný čin, v knihe pod názvom Olga Hepnarová – Zabíjela, protože neuměla žít (2010). Filmový príbeh poslednej popravenej ženy v Československu, debut českých režisérov Tomáša Weinreba a Petra Kazdu s názvom Já, Olga Hepnarová (2016) sa stal o rok neskôr najúspešnejším českým filmom.
Vodička z povolania Hepnarová sa na svoju pomstu spoločnosti dlho pripravovala. V čase vražedného činu mala len 22 rokov. Pôvodne zvažovala vykoľajenie vlaku alebo streľbu do ľudí na Václavskom námestí, ale nakoniec sa rozhodla inak, informuje Blesk.cz. Vypožičala si nákladné auto Praga RN a vyhliadla vhodné miesto, kde by ním zrazila chodcov na chodníku. Zámerne si vybrala frekventovanú zastávku, ktorá nebola oddelená obrubníkom.
Dňa 10. júla 1973 krátko pred druhou hodinou popoludní na pražskej triede Obrancov mieru (dnes Milady Horákovej) bez najmenšieho zaváhania vyšla na chodník električkovej zastávky a auto s plnou rýchlosťou narazilo do 25 nič netušiacich ľudí čakajúcich na električku. Prenajatý zelený nákladiak pokračoval tridsať metrov po chodníku a narážal do ľudí, ktorí nestihli uskočiť.
Po čine Olgy Hepnarovej zomreli priamo na ulici traja dôchodcovia. Ďalší piati podľahli zraneniam neskôr, dvanásť ľudí utrpelo zranenia. Podľa svedkov Hepnarová zostala sedieť v kabíne auta a nesnažila sa utiecť, ani nejavila známky rozrušenia. K činu sa počas vyšetrovania bez okolkov priznala a mrzelo ju iba jediné, že mŕtvych nebolo viac.
“Chcela som sa pomstiť celej spoločnosti, vrátane mojej rodiny, pretože všetci sa ku mne správali nepriateľsky,” povedala Hepnarová pred Mestským súdom v Prahe. Ten ju uznal vinnou z osemnásobnej vraždy a odsúdil na trest smrti obesením. Súdni znalci zistili poruchu osobnosti, konštatovali však, že netrpí žiadnou duševnou chorobou, a je preto za svoj čin plne zodpovedná. Rozsudok prijala bez emócií a uviedla, že sa nebude voči nemu odvolávať.
Na podnet jej matky sa konal odvolací súd na Najvyššom súde Československej socialistickej republiky (NS ČSSR), ktorý však rozsudok potvrdil, ale zrekvalifikoval správanie odsúdenej z trestného činu vraždy na trestný čin všeobecného ohrozenia. Rozsudok bol vykonaný 12. marca 1975 v pražskej väznici na Pankráci. Olga Hepnarová bola poslednou ženou popravenou v Československu (trest smrti bol zrušený v roku 1990).
.JPG)
.jpg)
