K činu malo dôjsť na Námestí osloboditeľov na výročie okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy z roku 1968. Podľa obžaloby mal Peter K. násilne odstrániť z pamiatkovo chráneného pamätníka štyri symboly kosáka a kladiva. Takýmto hanobením kultúrnej pamiatky mala vzniknúť Správe mestskej zelene (SMsZ) v Košiciach, ktorá spravuje pamätník, škoda za zhruba 60 eur.
Košický výtvarník priznal, že v daný deň pred polnocou bol pri pamätníku, odmietol však, že by na ňom čokoľvek osekával. Obžaloba stála na výpovedi jedného svedka, ktorú však obhajoba spochybnila ako nedôveryhodnú. Ani záznam z bezpečnostnej kamery z miesta činu prehratý na súde nezachytil porušenie zákona. “Súd nemal bez akýchkoľvek pochybností zistené, že skutok spáchal obžalovaný,” konštatoval sudca v rámci rozsudku.
Obvinený bol s verdiktom spokojný, sudca však podľa neho mohol prípad hneď zamietnuť. “Iný rozsudok ako oslobodzujúci sme s pánom advokátom ani neočakávali,” konštatoval Peter K. pre novinármi.
Jeho advokát Daniel Lipšic označil rozsudok za vecne správny. Dodal, že ak sa Peter K. “v minulosti nejakého skutku dopustil, tak sa k nemu aj priznal, a jeho výpoveď je absolútne dôveryhodná”. Argumentácia obhajoby spočívala aj v tom, že žalovaný skutok aj tak nemohol byť trestným činom, keďže nešlo o pôvodné kovové symboly z pamätníka, ale o preglejkové náhrady, ktoré na pamätník lepila SMsZ bez súhlasu Krajského pamiatkového úradu (KPÚ).
Na súde vo štvrtok vypovedala riaditeľka KPÚ Košice Kristína Markušová, ktorá potvrdila, že dané preglejkové symboly neboli súčasťou pamiatkovej hodnoty, a teda neboli pamiatkovo chránené.
Podľa prokurátora sa, naopak, preukázalo, že skutok spáchal obvinený. Konštatoval ďalej, že symboly ako také sú integrálnou súčasťou pamiatky a je jedno, z akého materiálu sú vyrobené. Súd však v tomto smere stanovisko nezaujal, keďže to napokon nebolo predmetom jeho rozhodovania.
Poškodenú stranu – SMsZ odkázal súd s uplatnením si náhrady škody na civilné konanie.
Vandalizmus odsúdilo aj ministerstvo zahraničných vecí. “Hanobenie pomníkov padlým vojakom, ktorí oslobodzovali naše územie v časoch druhej svetovej vojne, považujeme za neprípustné. V tejto veci očakávame výsledky vyšetrovania zo strany kompetentných orgánov SR, ktoré – podľa našich informácií – už iniciovali stíhanie pre podozrenie z trestného činu výtržníctva,” reagovalo ministerstvo vo svojom stanovisku.
Kalmusove výčiny sú už známe viacerým sudcom. Spolu s Ľubošom Lorenzom poškodili bustu Vasiľa Biľaka v jeho rodnej obci. Predstavitelia kultúrnej obce v ankete Denníka N v roku 2015 to označili za kultúrnu udalosť roka.
Samotný Lorenz sa za svoje poškodzovanie pamätníka obetí 2. svetovej vojny ocitol aj v cele (viac TU). Polícia zadržanie zdôvodnila, že pomník je kultúrnou pamiatkou a je chránený pred poškodzovaním a iným znevážením. „Polícia rešpektuje právo jednotlivcov na vlastný názor, či osobný postoj občanov aj vo vzťahu k tomuto pamätníku. Nemôže však prehliadať intoleranciu spočívajúcu v poškodzovaní národných kultúrnych pamiatok, s ktorými sa nevedia stotožniť jednotlivci,“ uviedla hovorkyňa polície Jana Mésarová.