Mníchov 18. januára 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Goodfreephotos)
Vedci z Európskeho južného observatória odhalili tajomstvo vzniku fosforu na Zemi. Ide o prvok, ktorý zohral kľúčovú úlohu pri vzniku života. Odborníci sa domnievajú, že sa dostal na planétu v zložení molekúl monoxidu fosforu, ktoré sa nachádzajú na kométach. Informoval o tom server Science Alert
Ukázalo sa, že v priestore okolo nových hviezd sú prítomné molekuly oxidu fosforečného, ktoré sa tvoria vo vnútri vnútorných medzier v oblakoch medzihviezdneho prachu, ktoré sú ovplyvnené tokmi plynu.
Oxid fosforečný bol tiež nájdený v kométe 67P/Čurjumova-Gerasimenko obiehajúcej okolo Jupitera. To vysvetľuje, ako sa fosfor mohol dostať na Zem. Potom, čo sa v oblakoch zničia “steny“ prasklín, molekuly sa dostávajú na častice prachu, ktoré sa potom skombinujú do komét.
Fosfor je nevyhnutný pre tvorbu molekúl DNA a proteínov. Podieľa sa tiež na tvorbe bunkových stien a na procesoch ukladania energie bunkami.
Čo dusík?
Vlani v apríli sme písali o tom, že vedci z Massachusettského technologického inštitútu v USA došli k záveru, že k spontánnemu vzniku života došlo pravdepodobne v dávnych rybníkoch a nie v oceánoch, ako sa predpokladalo predtým. Uviedla to tlačová správa na Phys.org.
Podľa názoru vedcov plytké vodné nádrže, v ktorých vodná vrstva nebola silnejšia ako 10 cm, obsahovali vysokú koncentráciu dusíka – hlavnej zložky zlúčenín nevyhnutných pre život.
Dusík bol prítomný vo forme oxidov a akumulovaný v množstve dostatočnom pre aktívne chemické reakcie s účasťou iných látok. V hlbokých oceánoch by koncentrácie dusíka neboli dostatočné.
Oxidy dusíka vznikali pri zániku trojitej väzby molekulárneho dusíka. Hlavnú úlohu v tomto procese hrali údery blesku, po ktorých sa zlúčeniny dostávali do plytkých vodných nádrží a oceánov. V oceánoch však zanikli následkom ultrafialového žiarenia a pri interakcii so železom uvoľneným zo skál a rozpusteným vo vode. Podľa výpočtov to mohlo znížiť koncentráciu oxidov dusíka tisíckrát v porovnaní s predchádzajúcimi odhadmi.
Malá hĺbka rybníkov prispievala k rýchlej akumulácii oxidov dusíka a rozpustené železo a ultrafialové žiarenie neprispievali ich rýchlemu vyčerpaniu. Zlúčeniny mohli interagovať s ribonukleovými kyselinami (RNA) a tvoriť prvé reťazce, ktoré mohli kódovať genetické informácie.