Venujete sa sociálnym médiám a terorizmu. V akej miere a na čo ich teroristi využívajú?

Džihádistické skupiny veľmi rýchlo pochopili, v čom spočíva užitočnosť internetu ešte v časoch, keď mala veľmi dôležité postavenie al-Káida. Internetové stránky si vytvorili predovšetkým z dôvodu strategickej komunikácie, aby sa čím skôr šíril odkaz ich skupiny a propaganda.

Čiže aby dokázali komunikovať medzi sebou navzájom alebo navonok?

Cieľovou skupinou bola najmä verejnosť, aby mohli teroristi medzi ľuďmi šíriť hrozby a rôzne vyhlásenia. Na stránkach zdieľali tutoriály, fungovali aj ako fóra, v rámci ktorých mohli záujemcovia komunikovať s “trénermi” alebo skúsenými operatívcami, ktorí ich učili, ako postupovať pri príprave teroristického útoku. Takto to fungovalo na začiatku. Spočiatku nemali veľkú dôveru v mainstreamové sociálne siete. Avšak neskôr pochopili, že mladí Európania ich využívajú ako prostriedok komunikácie.

Ako sa správajú na sociálnych sieťach?

Spočiatku boli veľmi otvorení, mohli ste sa rozprávať priamo s nimi, mali otvorené profily, na ktorých pózovali so zbraňami – kalašnikovmi. Avšak so zvýšenou cenzúrou a monitorovaním sociálnych médií sa presunuli z hlavných sociálnych sietí na tie s lepším zabezpečením. Takou je napríklad komunikačná aplikácia Telegram. Snažia sa byť obozretnejší, opatrnejší.

Veľkou užívateľskou skupinou sú práve mladí ľudia. Existuje spôsob, ako ich možno ochrániť?

Už nežijeme v dobe, keď mladí ľudia dokážu ľahko nadviazať kontakt s ľuďmi z IS. Chcem povedať, v roku 2013-2014 bolo skutočne veľmi ľahké sa s nimi skontaktovať. V súčasnosti je to náročnejšie, pretože sa zvýšila informovanosť a samotné sociálne siete začali proti tomu bojovať.

Čo sa konkrétne zmenilo? Napríklad zmenili si identitu?

Z hľadiska bezpečnosti si uvedomujú oveľa viac skutočností. Áno, používajú tzv. “nom de guerre” (pozn. TASR: prezývky počas vojny). V roku 2013-2014 ste mohli vidieť ich vlastné fotky, fotky povedzme IS hovorcov alebo veľmi známych osobností džihádu. V súčasnosti to už tak nie je. Ak však máte veľa informácií o džihádistickej kultúre, tak ich nájdete veľmi ľahko. Používajú napríklad fotky vlkov, levov, mačiek, alebo majú prst vztýčený smerom k oblohe, čo symbolizuje jedinečnosť Boha. Existujú nejaké kódy a ak ich poznáte, potom môžete relatívne ľahko rozoznať účty, ktoré patria príslušníkom IS alebo iným džihádistickým skupinám. V súčasnosti sa stáva, že začínajú komunikovať prostredníctvom mainstreamových sociálnych médií a potom pre intenzívnejší kontakt väčšinou prechádzajú k lepšie zabezpečeným komunikačným aplikáciám.

A ako si oni vyhľadávajú ľudí? Zameriavajú sa na nejaké špeciálne skupiny? Ako sa ich snažia kontaktovať?

Nefunguje to tak, že počas kupovania online-lístka do kina narazíte na človeka z IS, ktorý vás požiada, aby ste vykonali teroristický útok. Existuje rozdiel medzi určitými skupinami – ako napríklad medzi veľmi radikálnymi skupinami alebo takými, ktoré inklinujú ku konšpiráciám. Myslím si však, že momentálne sa nechystajú kontaktovať nikoho. A ak aj budú niekoho kontaktovať, tak ľudí, o ktorých si myslia, že sa hlásia k radikalizmu či radikálnemu islamu.

Ale ako môžeme chrániť napríklad mladých ľudí na sociálnych sieťach? Najmä takých, ktorí nemajú priateľov, cítia sa byť zo spoločnosti vyčlenení a internet je pre nich útočiskom? Navyše, ak narazia na človeka, ktorý im dáva pocit, že je dôležitý, že niekam patrí. Potom je pre nich asi veľmi ťažké mu nedôverovať.

Nanešťastie, neexistuje zázračné riešenie tohto problému. Najväčší efekt doteraz prinieslo monitorovanie sociálnych sietí a cenzúra, v dôsledku čoho sa možnosť komunikácie medzi príslušníkmi IS a verejnosťou v súčasnosti výrazne zmenšila. Avšak vedľajším efektom tohto je, že sa teroristi presunuli z mainstreamových sociálnych sietí do tých lepšie zabezpečených. Podľa mňa súčasná situácia je o trochu lepšia ako bola pred pár rokmi, pretože teroristi sú izolovanejší od verejnosti, sú viac marginalizovaní, avšak nie dostatočne. A myslím si, že to bude veľmi náročné, nechcem povedať, že nemožné, lebo to je príliš silné slovo, ale bude veľmi náročné ich odstrániť z internetu vzhľadom na to, aké možnosti dnes internet ponúka. O čo by sme sa však mali usilovať? Aby sa táto ich marginalizácia ešte zväčšila, a teda – aby sme ich v čo možno najväčšej miere izolovali z mainstreamového webu.

Hovorili ste, čo je pre nich typické v rámci vizuálnej online komunikácie, ale čo ich správanie?

Viete, to závisí od mnohých skutočností. Nemáte nejaké všeobecne zaužívané pravidlá, podľa ktorých sa riadia, ale mohla by som povedať, že sú tam nejaké indície, keďže ľudia zverejňujú rôzne veci. Sú ľudia, ktorí zverejňujú videá Amaku, čo nie je oficiálne agentúra organizácie IS, ale napriek tomu vydáva IS propagandu. Sú ľudia, ktorí komentujú správy, sú ľudia, ktorí preposielajú, zverejňujú a zdieľajú vyhrážky proti Západu alebo proti neveriacim, takže nemôžem povedať, že sú jasne kategorizovaní nejakým spôsobom. Ako som už povedala, neexistujú všeobecné rámce či vzorce, ktoré by platili pri ich správaní.

Podľa oficiálnych informácií organizácia IS stratila na sile. Žijeme v bezpečnejšom prostredí v súčasnosti, alebo je stále dostatočne silná?

Myslím si, že protoštát už neexistuje. Pravdou je aj to, že s vojenskou porážkou stratili niektoré svoje schopnosti – vykonať veľmi dobre organizovaný teroristický útok na Západ, ako tomu bolo napríklad v roku 2015 v Paríži. Ale taktiež si myslím, že iba čiastočne zoslabli, nie úplne. Aj naďalej existujú rôzne druhy ohrozenia. Hrozba útoku nízkej intenzity, útoky nožom, ktorým je veľmi ťažké predchádzať, či zabrániť, keďže väčšinou ide o jednotlivca bez väčšej prípravy. Aby som zodpovedala vašu otázku – nie, hrozba tu aj naďalej pretrváva.

Taktiež sa nám ponúka otázka, či nie je hrozbou aj to, že prívrženci tejto organizácie sa budú chcieť vrátiť do Európy, keďže mnohí z nich sa narodili napríklad vo Francúzsku či v Nemecku a majú občianstva týchto krajín. Či sa nebudú chcieť opätovne začleniť do spoločnosti?

Áno. Pred rokom a pol sme sa mohli obávať oveľa viac, ale nestalo sa tak. Pretože mnohých bojovníkov zabili v boji, ďalší sa rozptýlili do iných provincií, napríklad v Afganistane, niektorí odišli do Ázie, iní do Afriky, alebo sa zapojili do iných operácii. Niektorých zatkli, iných odsúdili… Takže tá návratová vlna nie je taká masívna, ako sme sa obávali, ale máme iný problém. Niektorí z odsúdených navrátilcov sa čoskoro dostanú z väzenia na slobodu. Konkrétne v rokoch 2020-2022 väčšinu z nich prepustia z väzenia. Takže máme dva problémy – s navrátilcami, ale aj s tými, ktorých prepustia na slobodu. Uvidíme, ako sa situácia vyvinie, ale v mnohých prípadoch je ideológia veľmi hlboko zakorenená a nedá sa očakávať, že niekoľko rokov vo väzení týchto ľudí zmení. Takže musia byť intenzívne monitorovaní, pretože v ich prípade hrozí recidíva. Hrozba je aj naďalej stále dosť vysoká.