Americký nálet na Apollo, ku ktorému došlo 16. júna 1944, využila propaganda vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945). Napríklad denník Gardista publikoval na prvej strane, jeden deň po pohrebe obetí náletu, rozsiahly článok pod názvom Nezradíme preliatu krv, vrátane prejavu podpredsedu vlády a hlavného veliteľa Hlinkovej gardy Alexandra Macha. TASR o tom informoval zástupca riaditeľa Vojenského historického ústavu (VHÚ) Peter Šumichrast.

Údaje o obetiach bombardovania sa rôznia. Niektoré zdroje uvádzali počty mŕtvych od 70 po 300, ale podľa vtedajšej Civilnej protileteckej obrany (CPO) ich počet presiahol 770.

“Bojový let amerických bombardérov sa začal krátko pred šiestou hodinou, keď na leteckej základni Lecce, v južnom cípe Talianska, začali štartovať štvormotorové bombardéry typu B-24 Liberator. Ich úlohou, ako aj úlohou letcov ďalších troch bombardovacích skupín, bolo vykonať bombardovací nálet na bratislavskú rafinériu minerálnych olejov Apollo, ako aj ďalšie nepriateľské ciele vojenského charakteru,” objasnil historik.

Podľa jeho slov bombardovací nálet amerického letectva nebol náhodný. Bratislavská rafinéria sa totiž podieľala približne 1,3 percentami na produkcii nemeckej ríše. Podľa americkej rozviedky patrila medzi desiatku najväčších producentov ropných produktov v strednej Európe, okrem oblasti rumunskej Ploiesti.

“Takže v rámci spojeneckej leteckej vojny proti závodom s ropnými produktmi pre nemeckú armádu, ako aj pre armády ich spojencov, sa tento významný vojenský cieľ nemohol dostať mimo záujmu plánovačov leteckých útokov,” priblížil zástupca riaditeľa VHÚ. Ľudácka tlač po nálete písala, že americký nálet sa uskutočnil na žiadosť Sovietov.

Mohutný americký bombardovací zväz tvorilo 168 bombardérov, z ktorých viac ako 150 po štyroch hodinách letu zaútočilo na bratislavskú rafinériu, Zimný prístav a železničný most gen. Milana Rastislava Štefánika. Civilné obyvateľstvo Slovenska po prvýkrát počas druhej svetovej vojny spoznalo jej hrôzy. Podľa historických záznamov o 10. hodine 11. minúte zhodila prvá vlna 38 bombardérov takmer 9O ton vážiaci smrtonosný náklad na areál rafinérie Apollo.

“K ich útoku sa o 10. hodine 15. minúte pridalo 39 Liberatorov zo 449. bombardovacej skupiny, ktoré z výšky 6500 až 7000 metrov zhodili ďalších 95,75 ton 125 kg leteckých bômb. V tomto čase začali americké lietadlá ostreľovať protilietadlové delostrelecké jednotky slovenskej armády, patriace do protilietadlovej obrany Bratislavy. Paľbou z protilietadlových kanónov zostrelili dve lietadlá 376. bombardovacej skupiny a vážne poškodili jedno lietadlo 450. bombardovacej skupiny. Ďalších 31 nepriateľských bombardérov poškodili ľahko, pričom však črepiny z granátov zabili sedem amerických letcov,” povedal Šumichrast.

Tretia vlna bombardérov tvorená 38 Liberatormi zo 450. bombardovacej skupiny sa nad cieľ dostala o dve minúty neskôr, čiže o 10. hodine 17. minúte. Z výšky 6000 až 6200 metrov zhodili 92 ton bômb. Ako posledná sa nad cieľ dostala 98. bombardovacia skupina, ktorej 41 Liberatorov o 10. hodine 21. minúte zhodilo na horiacu rafinériu ďalších viac ako 9O ton bômb.

“Spolu tak americkí letci na Bratislavu zhodili 369 ton bômb, ktoré okrem Apollky zasiahli Zimný prístav, kde potopili 15 lodí vrátane šiestich vlečných a štyroch tankových člnov, budovu dnešného Slovenského národného múzea na Vajanského nábreží, Ministerstvo dopravy a verejných prác na Kempelenovej ulici, Dunajské kasárne, budovu vtedajšieho Slovenského rozhlasu na Jakubovom námestí, ako aj ďalšie budovy na Drevenej ulici, Suchom mýte, Talerovej ulici, Vysokej ulici, Karadžičovej ulici, Grősslingovej ulici a v Petržalke,” spresnil historik.

Podľa dobových správ bolo v areáli Apollky počas náletu zabitých 74 zamestnancov, ďalšie obete zaznamenali na miestach v meste, kde dopadli americké bomby. Bratislavská rafinéria bola zničená na 80 percent. Medzi obeťami boli podľa dostupných informácií traja vojaci slovenskej armády, ostatní boli zamestnanci Apollky a ďalší civilisti. Pohrebu obetí sa na Ústrednom cintoríne v Slávičom údolí zúčastnili 19. júna tisíce ľudí. V bratislavských nemocniciach ošetrili po nálete 585 osôb a 717 osôb bolo nezvestných.

“Slovenské stíhacie letectvo, konkrétne letka 13, proti Američanom nezasiahla, pretože v čase bombardovacieho náletu na Bratislavu sa nachádzala v inom priestore. Napriek tomu, že z objektívnych príčin nemohli letecký útok Američanov ani sčasti eliminovať, príslušníci Nemeckej leteckej misie ich neprávom označili za zbabelcov. Tieto tvrdé slová v podstate vyústili do útoku osemčlennej slovenskej skupiny stíhačov na americký bombardovací zväz o desať dní neskôr. Ten si vyžiadal životy troch slovenských stíhačov a taktiež znamenal aj stratu siedmich moderných lietadiel Bf 109G-6, s ktorými sa počítalo v ozbrojenom vystúpení proti Nemcom,” dodal pre TASR Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu.