“SNS však v tejto súvislosti upozorňuje, že problém schránkových spoločností je v tom, že slovenské podnikateľské subjekty, najmä tie, ktoré obchodujú s pohľadávkami, sa naučili predávať svoje pohľadávky spoločnostiam sídliacim v daňových rajoch,” upozornil Danko. “Neskôr takéto spoločnosti často vedú nekonečné súdne spory najmä voči orgánom štátnej správy či samosprávam a často uplatňujú obrovské náhrady škody z nerealizovaných projektov a pod. V prípade, že takéto schránkové spoločnosti prehrajú súdny spor, nie je možné od nich vyžadovať ani náhrady súdnych trov. V prípade, že uspejú, exekvujú štát, či obce a my prichádzame o obrovské financie,” dodal.

Ďalším problémom schránkových spoločností podľa SNS je, že “nielenže nevieme, komu patria, ale neplatia v našej krajine dane zo svojich podnikateľských činností”. “Vyzývame preto vládu, aby voči takýmto spoločnostiam podnikla ďalšie kroky, pretože kto podniká na Slovensku, má na Slovensku platiť dane. Riešením by zatiaľ mohol byť napr. register takto podnikajúcich spoločností alebo systém skladania kaucií či preddavkov,” navrhol Danko.

V tejto súvislosti SNS tiež upozorňuje na to, že niekoľkokrát vyzvala slovenských politikov, aby v prípade, že majú účty v daňových rajoch, odstúpili. “SNS tiež niekoľkokrát vyzvala vládu i parlament, aby presadili prísnejší zákon o preukazovaní pôvodu majetku, alebo, aby presadili povinnosť pre politikov a vysokých štátnych úradníkov podávať čestné vyhlásenie, že nedisponujú účtami v bankách v daňových rajoch, ani majetkami v spoločnostiach registrovaných v daňových rajoch. V súvislosti s dnešným krokom vlády SNS túto výzvu opakuje. Bol by to totiž ďalší krok k tomu, že vláda chce naozaj urobiť poriadok so schránkovými firmami,” uzavrel predseda SNS.

SIEŤ: Vládny návrh zákona o verejnom obstarávaní nerieši podstatu problému

Ak prejde v parlamente vládny návrh novely zákona o verejnom obstarávaní, občania sa nedozvedia, kto vlastní polovicu zdravotnej poisťovne Dôvera. Na dnešnom brífingu v Bratislave to uviedol predseda strany Sieť Radoslav Procházka v reakcii na schválenie právnej normy z dielne premiéra Roberta Fica (Smer-SD) vládou SR.

“Ľudia majú právo to vedieť najmä preto, že sa v tejto informácii môže ukrývať dôvod, pre ktorý im predseda vlády jednu zdravotnú poisťovňu napriek svojim opakovaným sľubom nedodal a nikdy ani nedodá,” upozornil Procházka.

Vláda chce od budúceho roka zamedziť účasti tzv. schránkových firiem vo verejnom obstarávaní. Vládny návrh zákona však podľa lídra Siete nerieši únik cez renty, mimo verejného obstarávania. Zároveň mu vyčíta ukrývanie ľudí, ktorí formálne nie sú vlastníkmi, ale podieľajú sa na finančnom výsledku firmy.

Výnimku pre spoločnosti kótované na burze označil za polovičný krok správnym smerom, no bez pointy. “Formálne kótovanie na malej burze, ak bude 90 % naďalej schovaných, len 10 % bude verejne obchodovateľných, nič nerieši,” myslí si Procházka.

Ako ďalej priblížil, v návrhu chýba aj reálna a nezávislá kontrola, pretože celé posúdenie dokumentácie zostáva priamo v rukách obstarávateľa. Varuje tiež pred neprimeraným bremenom pre nevinné domáce firmy. “Tie budú musieť preukazovať svoju vlastnícku štruktúru aj v situácii, keď je veľmi ľahko dostupná cez obchodný register, a to aj v prípade neúspechu v súťaži,” dodal šéf Siete.

Zdôraznil, že vláda Slovensku návrhom nedáva to, čo potrebuje. “Sú dve možné odpovede – buď mu to dať nevie, alebo mu to dať nechce,” zhodnotil Procházka s tým, že odpoveď dá jej reakcia na ponuku Siete sadnúť si spolu nad jej vlastný návrh, ktorý podľa neho rieši podstatu problému efektívne. “Výsledkom má byť sprehľadnenie a reálna kontrola nakladania s verejnými zdrojmi vrátane priamej zodpovednosti za akékoľvek straty na spoločných peniazoch,” uzavrel.

Premiér uviedol, že myšlienka zákona nie je nová a objavila sa už v roku 2010

Schránkové firmy sa viac nebudú môcť uchádzať o verejné zákazky. Zakázať im to má novela zákona o verejnom obstarávaní z dielne predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), ktorú dnes schválila vláda.

Fico vysvetlil, že nejde o novú myšlienku. Tá sa podľa neho objavila po prvý raz už v roku 2010 v prípade nejasného financovania strany SDKÚ-DS. Teraz sa našlo legislatívne vyjadrenie, ozrejmil.

Právnická osoba, ktorá má sídlo v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať, ktoré fyzické osoby ju vlastnia, sa nebude môcť zúčastniť na verejnom obstarávaní.

„Nejaká schránková firma v krajine, kde sa nevieme dostať k informáciám, kto je skutočný vlastník, ak by sa takáto firma prihlásila do verejného obstarávania, bude zo zákona z neho priamo vylúčená,“ priblížil premiér.

Do tendrov nebudú môcť ísť ani slovenské, ani zahraničné firmy, ak ich akcionári alebo spoločníci budú firmy z daňových rajov. Do tretice sa o verejné peniaze nebudú môcť uchádzať ani spoločnosti, v ktorých majú viac ako 10-percentný podiel verejní činitelia.

„Akonáhle v nejakej firme je verejný funkcionár s podielom vyšším ako 10 percent, automaticky takáto firma sa nemôže zúčastňovať verejného obstarávania,“ uviedol Fico. Podľa jeho slov ide o „veľmi prísne rozhodnutie“.

Verejného obstarávania sa bude môcť po novom zúčastniť len taká právnická osoba, ktorá bude schopná preukázať vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby

Od budúceho roka by sa malo zamedziť účasti tzv. schránkových firiem vo verejnom obstarávaní. Sprísnenie podmienok prináša návrh novely zákona o verejnom obstarávaní z dielne predsedu vlády Roberta Fica (Smer-SD), ktorý dnes schválil kabinet. Národnej rade navrhuje prerokovať normu v skrátenom legislatívnom konaní, aby mohla začať platiť už od 1. januára 2015.

Verejného obstarávania sa bude môcť po novom zúčastniť len taká právnická osoba, ktorá bude schopná preukázať vlastnícke vzťahy až po úroveň fyzickej osoby. Výnimku tvoria akciové spoločnosti kótované na burzách v členských štátoch Európskej únie, Európskeho hospodárskeho priestoru a OECD, ako aj ich dcérske spoločnosti. Tieto firmy totiž podľa predkladateľa musia splniť rad náročných kritérií, a preto nemôže ísť o klasické schránkové firmy.

“Dôvodom predloženia návrhu zákona je snaha zabezpečiť, aby sa verejného obstarávania mohli zúčastňovať iba spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou, čím vznikne priestor pre ucelenejší obraz o možných prepojeniach na politické pozadie,” argumentuje predkladateľ.

Nové prísnejšie podmienky sa majú týkať nielen nadlimitných, ale aj podlimitných zákaziek. Vzťahovať sa majú aj na osoby, ktoré preukazujú finančné a ekonomické postavenie záujemcu, ako aj jeho technickú alebo odbornú spôsobilosť.

Tým uchádzačom vo verejnom obstarávaní, ktorí budú nepravdivo informovať o svojej majetkovej štruktúre, bude hroziť pokuta od Úradu pre verejné obstarávanie vo výške od 1000 do 10.000 eur.

Nová právna úprava sa má vzťahovať na verejné obstarávania začaté po 1. januári 2015

ml