Obvinenia Ruska vychádzajú z módy, alebo o čom sa hovorilo na Mníchovskej konferencii

Moskva/Mníchov 19. februára 2017 (HSP/RusVesna/Foto:Pixabay)

Ruské média uviedli niekoľko zaujímavých postrehov a skutočností z Mníchovskej konferencie.

Pokiaľ v minulosti európski a americkí politici sústavne preberali tému bezpečnosti vo svete a obviňovali Rusko z neuznávania hraníc určených po II, svetovej vojne, bili na poplach kvôli neprijateľným zásahom Ruska do politického diania v cudzích krajinách, či predstavovali Rusko ako hrozbu svetovej stability a existujúceho poriadku, dnes sa situácia zmenila.

Dnes západní politici pomaly menia svoj konfrontačný tón voči Rusku a do popredia sa dostáva skôr potreba dialógu s Moskvou. Hlavnú tému, ku ktorej sa európski lídri vyjadrovali predstavuje bezpečnostná situácia v rámci euroatlantických štruktúr, brexit, migračná kríza, budúcnosť NATO, politika Donalda Trumpa a USA – tieto témy sa stali najdôležitejšími témami v Mníchove.

Jediný, kto nič nechápe a pokračuje v prekonanom kurze je Porošenko. Jeho príspevok sa niesol v tradičnom “obamovskom duchu” a predstavoval znôšku obvinení na adresu Ruska. Podľa jeho slov Ukrajina je pevnosť demokracie a európskych civilizačných hodnôt, chráni svojím bojom voči Rusku celý Západ, pretože Rusko sa neohraničuje len Ukrajinou a chce celú Európu “premaľovať do ruských farieb”.

Porošenko dokonca oznámil, že “Putin hlboko nenávidí Ukrajinu, odmieta unikátne sebaurčenie ukrajinského národa, nevidí miesto pre Ukrajinu na politickej mape sveta. Vina Ukrajiny podľa Porošenka spočíva v tom, že Ukrajina chcela žiť nezávisle a Rusko Ukrajinu kvôli tomu tresce.

Prezident Ruska Vladimír Putin predtým vyjadril presvedčenie, že čoskoro sa vzťahy s Ukrajinou normalizujú. Téma Ukrajina na konferencii nepriniesla žiadne senzácie.

Okrem Porošenka ostatní lídri nevystupovali v konfrontačnom protiruskom tóne. Merkelová hovorila o potrebe spolupráce s Ruskom, nevyhla sa však samozrejme ani anexii Krymu a vyostreniu na Donbase. Podľa jej slov význam NATO je stále aktuálny, Nemecko však podľa jej slov musí mať dobré vzťahy s Ruskom, nehľadiac na rôznorodosť názorov. NATO, EÚ, Rusko môžu podľa Merkelovej úspešne spolupracovať v boji proti terorizmu a dôležité je sformovanie jednotného priestoru od Vladivostoku po Lisabon, ktoré už dávno pertraktovala ruská strana.

Viceprezident USA Michael Pence takisto nevenoval veľkú pozornosť “ruskej hrozbe”. Časť jeho vystúpenia, v ktorom sa venoval Rusku predstavovalo krátke konštatovanie, že činnosť NATO vo Východnej Európe je potrebná kvôli zdržiavaniu Ruska, Rusku treba odpovedať za jeho aktivity na Ukrajine. Podľa jeho slov Rusko musí niesť zodpovednosť za dodržiavanie Minských dohôd, aby sa úroveň násilia na Ukrajine znížila. A potom nasledovali slová o potrebe spolupráce a spojenectva. Podľa slov Michaela Pensa nová administratíva prezidenta Trumpa verí, že nájde nové kontaktné body v ktorých sa záujmy USA a Ruska stretnú.

Sergej Lavrov vo svojom vystúpení upozornil, že Rusko kategoricky nesúhlasí s obvineniami na adresu Moskvy a nových centier svetového vplyvu v pokusoch destabilizovať existujúci svetový poriadok. Rusko bolo a je podľa Sergeja Lavrova vždy pripravené k rovnocennej spoluprácii so zahraničnými partnermi k formovaniu všeobecnej bezpečnosti a rozvíjaniu dobrých partnerských vzťahov. Podľa jeho slov napätie medzi USA, Európou a Ruskom bolo umelo vyvolané a neprirodzené. Podľa Sergeja Lavrova ruskí lídri vsádzajú na triumf zdravého rozumu, pragmatizmus, vzájomnú úctu a výhodnú spoluprácu.

Prakticky všetci predstavitelia EÚ sa venovali téme financovania a budúcnosti NATO. Donald Trump totiž v interview pre britské The Times označil NATO za zastaralú organizáciu, ktorá vznikla v inom politickom období a uviedol, že členovia NATO by mali zvýšiť svoje príspevky do organizácie a nespoliehať sa na to, že všetko budú financovať Američania. Vysokí predstavitelia vedenia NATO nástoja na tom, aby všetky štáty platili 2% svojho rozpočtu.

Na Mníchovskej konferencii sa lídri venovali aj migračnej kríze, pričom uviedli že krízu vyprovokovali neúspešné vojenské intervencie a destabilizácia v uvedených regiónoch.