Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) uviedla, že “spravodlivá konkurencia s vyrovnanými podmienkami pre všetkých” je kľúčová v prípade, ak chce Kirgizsko napĺňať očakávania svojich obyvateľov v súvislosti s fungujúcou demokraciou.

Prezidentské voľby a súčasne prebiehajúce referendum o forme vlády však boli podľa OBSE “všeobecne dobre zorganizované”.

Víťazom prezidentských volieb sa na základe výsledkov zverejnených ústrednou volebnou komisiou (CEC) stal populista Sadyr Žaparov. Ten získal takmer 80 percent hlasov.

Na druhom mieste v nedeľňajších prezidentských voľbách skončil Adachan Madumarov, ktorý získal menej ako sedem percent hlasov.

Väčšina hlasujúcich v referende podporila prezidentský systém, ktorý môže Žaparovovi podľa AFP zabezpečiť rozsiahle právomoci.

Ruský prezident Putin zablahoželal Žaparovovi k víťatstvu

Ruský prezident Vladimir Putin v pondelok prostredníctvom telegramu ako jeden z prvých svetových lídrov Žaparovovi zablahoželal k víťazstvu a uviedol, že pokračovanie spolupráce medzi Ruskom a Kirgizskom je v záujme občanov oboch krajín.

Žaparov sa dostal k moci po parlamentných voľbách zo 4. októbra, keď v Kirgizsku vypukli nepokoje vyvolané predstaviteľmi strán, ktoré sa do parlamentu nedostali. Ústredná volebná komisia následne označila výsledky volieb za neplatné. Predseda parlamentu a predseda vlády podali demisiu.

Predsedom vlády sa vtedy stal Žaparov, ktorého demonštranti počas nepokojov vyslobodili z väzenia, kde si odpykával súdom vymeraný trest za vzatie rukojemníka. Právomoci hlavy štátu naňho zase prešli po tom, čo 15. októbra z funkcie prezidenta odstúpil Sooronbaj Žeenbekov.

Žaparov sa oboch týchto funkcií v novembri roku 2020 vzdal, aby mohol kandidovať v prezidentských voľbách. V súlade s kirgizskou legislatívou totiž osoby, ktoré zastávajú verejné funkcie, majú právo vo voľbách kandidovať iba v prípade, že sa ich dočasne vzdajú.